Škodlivé ako cigareta za rok

Cyklotrónové centrum prínosom nielen pre zdravotníctvo

„Do výstavby Cyklotrónového centra SR sme už dnes investovali 1,4 mld. Sk. Ak všetky zákony, nariadenia vlády, vyhlášky, ktoré v tomto štáte platia, splníme a dodržíme, diskusia sa nemá prečo preťahovať,“ zdôraznil predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS) Dušan Podhorský v odpovedi na otázku Hd, či verejné pripomienkovanie projektu môže ovplyvniť alebo zabrzdiť jeho realizáciu. Návrh strategického zámeru vytvoriť Cyklotrónové laboratórium v rámci Slovenského metrologického ústavu schválila ešte predchádzajúca vláda a terajší vládny kabinet v auguste 1999 rozhodol o tom, že projekt sa rozšíri a Cyklotrónové centrum sa vybuduje „na kľúč“ z prostriedkov zadlženosti Ruskej federácie voči SR. Cyklotróny, čiže urýchľovače, sú fyzikálne zariadenia, ktoré produkujú nabité častice atómu urýchlené do vysokých energií. Ich pôsobením získavajú materiály nové úžitkové vlastnosti. V zdravotníctve sa používajú urýchľovače na liečbu čoraz väčšieho množstva ochorení. No zámer vybudovať centrum musí prejsť schvaľovacím povolením v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a jeho súčasťou je aj pripomienkovanie verejnosťou. Ako ukázal priebeh diskusie v bratislavskej časti Karlova Ves, kde sa má cyklotrón vybudovať, názory obyvateľov na jeho prínos sa rôznia. Tí, ktorí sú proti, sa obávajú negatívnych

vplyvov žiarenia

na zdravie, a preto by privítali, keby bolo centrum umiestnené v inej lokalite. No správa EIA, ktorú investor (ÚNMS) predložil na MŽP SR, jasne potvrdzuje, že činnosť cyklotrónového centra nebude predstavovať pre dotknuté obyvateľstvo hrozbu negatívneho vplyvu na zdravie alebo kvalitu života. Pri prevádzke cyklotrónu, čo potvrdzujú aj praktické poznatky z prevádzkovania obdobných zariadení v iných európskych mestách, je hodnota efektívnej dávky viac ako 100-krát menšia v porovnaní s efektívnou dávkou od prírodného prostredia. Odborníci dokonca prirovnali dávku žiarenia v okolí cyklotrónu k vyfajčeniu jednej cigarety za rok. Samozrejme, najviac výhrad k výstavbe centra mali predstavitelia mimovládnych organizácií. Tí už niekoľko mesiacov organizujú kampaň

proti výstavbe

a presviedčajú obyvateľov o škodlivosti žiarenia. Spochybňujú aj nezávislosť rizikovej analýzy, ktorú spracoval nemecký OKO Institut v Darmstadte. Pritom na uvedený inštitút sa ÚNMS obrátil práve na základe ich odporúčania. Na ich výhrady, že cyklotrónové centrum Slovensko nepotrebuje, kompetentní odpovedali, že napríklad v krajinách EÚ týchto zariadení pribúda. Počet pacientov vyšetrovaných pomocou progresívnej diagnostickej metódy, a to pozitrónovej emisnej tomografie (PET), predstavuje vo svete vyše jeden milión pacientov ročne a ich počet sa má do päť rokov strojnásobiť. Hoci cyklotrónové centrum môže byť okrem zdravotníctva prínosom aj pre poľnohospodárstvo a viaceré odvetvia priemyslu (pri sterilizácii drevnej suroviny či tzv. sieťovaní plastov a pod.),

protesty ochranárov

tak skoro zrejme nepoľavia. Zrejme ani tých obyvateľov Karlovej Vsi, ktorých presvedčili, že klesne cena ich domov a pozemkov, ak tam bude stáť cyklotrónové centrum. Definitívny verdikt k zámeru však povie ministerstvo životného prostredia, ktoré pripomienky ochranárov či obyvateľov môže, ale nemusí akceptovať. Rozhodujúcim bude totiž názor odborníkov.

Zdena Rabayová