Slovensko si samo znižuje svoju cenu?

BARTOLOMEI FINANCE (BFX) je v októbri - novembri azda najčastejšie spomínanou firmou v slovenských médiách. Je fakt, že informácie o nej nevyrušujú, ale vyvolávajú záujem nielen tých, ktorí sa už pohybujú v priestore takpovediac svetových financií. Slovensko má o čom hovoriť a v nejednom prípade aj snívať, že má cestu do veľkého sveta, ktorý sa mu stále vidí ako nedostupný. Prirodzene, že až na výnimky, pretože na stovky možno rátať tých podnikateľov, ktorí sa v ňom cítia ako ryby vo vode. Nie však ryby kaprovité, ale šťukovité, teda dravé. Táto príležitosť zarábať hlavou a nielen manuálnou prácou či prácou vo mzde je tu otvorená aj obchodníkovi s cennými papiermi a prezidentovi BFX Andreimu Bartolomeimu. Kto je tento tridsaťtriročný muž s neveľmi slovenským, resp. slovanským menom?

A. Bartolomei: S týmto menom som sa narodil v Rumunsku a som nadlacký Slovák. Keď som mal šesť rokov, tak moja matka so mnou emigrovala na Slovensko a odvtedy tu žijem. Národnosti som slovenskej, teda som Slovák. Od novembra roku 2000 podnikáme na slovenskom, ale aj na svetovom trhu. Predovšetkým vo sfére finančných derivátov, na čo máme devízovú licenciu Národnej banky Slovenska a súčasne sme obchodníci s cennými papiermi.

Hd: V posledných týždňoch ste sa prenikavým spôsobom zviditeľnili v širokej verejnosti prostredníctvom médií. Tento vpád pripomína v porovnaní s inými obchodnými spoločnosťami skôr víťazné ťaženie ako snahu o mierne zlepšenie si pozície a neraz aj udržanie sa na trhu...

A. Bartolomei: Prvého októbra sme uviedli na trh prvý on-line terminál v národnom jazyku v priestore centrálnej Európy. To znamená, obrazne povedané, sprístupnenie cesty autostrádového typu do sveta svetových financií. Prečo o nej neinformovať najširšiu verejnosť, ktorá by už mohla byť ambicióznejšia aj v tomto smere...?

Hd: Je to nezvyčajne silný útok na slovenské mozgy...

A. Bartolomei: Nie silný, ale dobre zameraný.

Hd: Vy však prakticky nemáte domácu konkurenciu. Na trhu ste čosi vyše roka a získali ste si meno dobrého obchodníka, takže, čo je normálne, chcete získať nových klientov a...?

A. Bartolomei: Podľa prístupov na náš server si každodenne potvrdzujeme, že sme „ostro sledovaní“ bankami, inými obchodníkmi s cennými papiermi, a práve vďaka spomínanému terminálu si overujeme slovenský potenciál - možnú klientelu v takomto obchode. Je to nádejné a výzva pre našu spoločnosť, ktorú využívame. Po druhé, teší ma, že niektoré banky, ale aj finančné spoločnosti si stiahli našu demoverziu on-line terminálu, čo je základným predpokladom pre budúce obchodovanie. Okrem iného našim blízko-budúcim cieľom je obchodovať priamo s bankami na FX trhoch. Už aj preto, že jednoducho sa považujeme za ich partnera a nie klienta. Platí to aj pre nás, že našich klientov považujeme za partnerov. Koniec koncov, nikdy vlastne nie je jasné, kto je klient a kto je tá druhá strana, pretože každý nakupuje a predáva podľa svojho uváženia.

Hd: Dobre. Nedávno sme zverejnili aj vaše názory na stav slovenskej ekonomiky a jej výhľady. Neboli ste veľmi optimistický.

A. Bartolomei: Svoje aktivity na Slovensku v podstate nerealizujem. Slúžim, či skôr poskytujem servis slovenským klientom, ale nie slovenskej ekonomike, čo je dosť podstatný rozdiel. Inak povedané, umožňujem ľuďom zo Slovenska, aby podľa možnosti úspešne otáčali svoje peniaze mimo Slovenska.

Je to škoda, lebo tým nepriamo potvrdzujem, že na Slovensku sa poriadne podnikať nedá, resp. aj by sa dalo, ale chýba tu poriadok. Aby človek vedel, že keď do niečoho ide, tak v priebehu dvoch-troch mesiacov niekto nezmení zákon, čím v konečnom dôsledku znehodnotí váš projekt. Akoby štátni úradníci mali záľubu tvoriť a dotvárať zákony tak, aby hospodárska sféra bola priam frapovaná. Nehovoriac už o takom zdôvodňovaní vo verejnosti, že každý, kto len trochu vie zarábať hlavou, si začne hľadať stenu, aby si ju radšej rozbil. Musí si z nej vytĺcť, že títo bezprecedentne neotrasiteľní kreátori nežijú aj z jeho daní, a natlačiť si do nej, že je to inak. Slovenskí podnikatelia by si mali začať o sebe myslieť podľa týchto byrokratov, že sú všetci prinajmenej darebáci a v podstate nešťastím pre celý národ (!).

Hd: Nedá sa povedať, že by ste mali v tomto ohľade pozitívne myslenie... Odbočme na moment od tejto témy k vašej firme, k vašim ľuďom.

A. Bartolomei: Je nás trinásť vo veku od dvadsaťtri po tridsaťštyri, takže ja som druhým najstarším... Sme firma mladých ľudí. Na mojich ľudí, či presnejšie na mojich spolupracovníkov sa môžem spoľahnúť. Majú dostatočné vzdelanie, sú dostatočne šikovní a hlavne samostatní a majú radosť z toho, čo robia. A to je to, čo teší aj mňa.

Hd: Ste ohroziteľný? Rýchly vzostup, neraz po ňom prichádza aj pre banálnosti vytriezvenie...

A. Bartolomei: Ohrozený môžem byť iba vtedy, keby sa začala triasť dôvera v podnikanie na Slovensku.

Nateraz sa netrasie, ale nie je stopercentnou. Predovšetkým pre legislatívu, tá by mala pomáhať rozvoju podnikania, a tým aj úspešnosti Slovenska. Je to však minipravda, keďže stále si razí cestu na svetlo tendencia montovať do napohľad rozumných európskych noriem tzv. slovenské špecifiká. A je na svete paškvil, ktorý sa dostane do novelizačného kolotoča. Najhoršie je, že politici vytrvalo vyhlasujú, že sme dobrí, resp. na dobrej ceste. Popravde, iba vtedy, keď sa porovnávame s pomermi trebárs na Ukrajine.

Hd: Ktorý z platných zákonov vás rozčuľuje?

A. Bartolomei: Z môjho pohľadu v oblasti finančníctva sú dva veľmi problémové zákony. Nie nadarmo sa hovorí, že u nás na Slovensku nefunguje finančný trh, ale málokto si kladie otázku, prečo je to tak. Je nemysliteľné, aby sa na jednej strane vyžadovalo podnikanie v oblasti financií atď. a na druhej strane bol postavený zákon z pridanej hodnoty tak, že akékoľvek finančné operácie vám rozbijú koeficient vratky DPH. Inak povedané, žiadna firma, ktorá robí činnosť a patrí pod DPH, čo je vlastne 90 % všetkých firiem, nemôže svoje voľné zdroje investovať inak ako v bankách. To znamená, že nemôže alokovať svoje voľné zdroje do cenných papierov, čím by sa rozvíjal finančný trh, z toho dôvodu, že by si rozbila koeficient DPH, čo by sa vzápätí ukázalo ako kontraproduktívne. Ďalšia dosť podstatná vec je tá, že v zákone o dani z príjmu je zakomponované, že straty z predaja cenných papierov nie sú uznateľnou položkou. Inak, ak je firma, ktorá si dovolí investovať do cenných papierov úspešná, tak jej to zdaníme, a keď je neúspešná, tak jej treba. Čo je absolútne nevyvážený systém, ktorý demotivuje investorov, a podotýkam, že sa to týka najmä zahraničných investorov. Dnes je zbytočné uvádzať, že nás zaplavia zahraniční investori pre lepší rating. Je to absolútny nezmysel. Investor príde sem vtedy, keď bude môcť voľné nakladať so svojimi zdrojmi bez toho, aby bol nelogicky legislatívne obmedzovaný. Ak je investor nelogicky legislatívne obmedzovaný, ide do iného štátu, nemá žiadne národné cítenie. Má finančné cítenie, a to je pre neho rozhodujúce. A rozhodujúce pre neho, samozrejme, okrem iného, je miera - úroveň vymožiteľnosti práva. S týmto súvisí ešte aj okrem iného novopripravovaný zákon o cenných papieroch.

Hd: Keď porovnáte naše pomery v rámci postkomunistických štátov...?

A. Bartolomei: Pred nami sú Maďari a Česi. Najmä Maďari, už aj preto, že Maďari hneď na začiatku, teda v čase mínus desať rokov, si povedali, že budú kapitalistami bez kvázisocialistických príkras. My sme sa na to neodvážili dodnes. Maďari, keď sa pozriete, tak prvé, čo spravili, je, že znížili daň z príjmu, a to z toho dôvodu, aby prinútili ľudí viac míňať. To znamená, že celú ťarchu daňových príjmov presunuli z priamych daní na nepriame dane, a to tým spôsobom, že ľudia si vlastne ani neuvedomujú, že tie dane platia. Čo je vynikajúci systém, a to je dôvod, prečo príde hociktorý investor do Maďarska, založí tam firmu alebo filiálku, preženie cez Maďarsko všetky svoje výnosy a zdaní ich iba trápnou 15-percentnou daňou. Je úplne jasné, že daň je čistá, nemusí teda špekulovať a Maďari vďaka tomu majú dostatok voľných a lacných zdrojov. A nemajú taký veľký problém s čiernou ekonomikou, a navyše je tam propodnikateľské prostredie. Rozhodujúcou podmienkou každého podnikania alebo úspešnosti je povedomie, ktoré sa vytvára v danom štáte. Na Slovensku je to, žiaľ, tak, že podnikateľov považujeme za tých zbojníkov, ktorí nás oberajú o výplaty, jazdia na drahých autách atď. Pokiaľ by to bolo nejaké klišé, ktoré sa bežne rozpráva v krčmách, tak by mi to neprekážalo, ale pokiaľ takúto tendenciu razia ministerskí úradníci, resp. priamo ministri za isté rezorty, tak to považujem za vyslovene zvrhlé.

Hd: No a poďme ešte k Čechom.

A. Bartolomei: Čo sa týka Čechov, sú pred nami tiež a o dosť... V prvom rade si dokázali šalamúnsky vyriešiť vlastné politické problémy a sústreďujú sa na ekonomické, o čom svedčí aj ich miera nezamestnanosti, HDP atď. A to sme ešte pred deviatimi rokmi boli v jednom štáte. Dá sa povedať, že Česi sú na tom omnoho lepšie aj preto, že majú lepší imidž. Ale imidž sa nevytvára tým, že sú to Česi, veď predsa nikto nemá nejakú citovú väzbu na Čechov ako takých, ale jednoducho preto, že majú otvorenú ekonomiku. Tá je základom prosperity každého štátu. U nich nie je problém dnes-zajtra postaviť priemyselný park, u nás sa o priemyselnom parku iba rozpráva. To je úplne jasné. Štát sa jednoducho pozitívne stavia k investorom. Ďalšia dosť významná vec je tá, že u nich sa nerozlišuje medzi dobrým zahraničným investorom a zlým českým investorom. Ďalej napríklad z oblasti cenných papierov. V ČR na rozdiel od nás sa fyzické osoby zúčastňujú na finančnom trhu dosť významnou mierou. Aj preto, že keď fyzická osoba predá svoje cenné papiere po viac ako troch mesiacoch, tak je zbavená dane z príjmu. U nás to bolo rok, ale súčasná vláda ich hneď po svojom nástupe predĺžila na tridsaťšesť (!) mesiacov.

Hd: Prišla zmena...

A. Bartolomei: Zmena je vždy zmenou, bez ohľadu na jej orientáciu. Pointa je v tom, že jednoducho v tomto štáte robia politiku väčšinou rojkovia či teoretici. Takí, ktorí nedokázali mať serióznu a úspešnú firmu...

Hd: Čo si myslíte o možnom predaji 49 % akcií SPP?

A. Bartolomei: V prvom rade si myslím, že je to nepremyslený krok. Už aj preto, že SPP je pre Slovensko strategicky dôležitý, resp. ani nie tak SPP, ale tie rúry, ktoré máme v zemi. Produktovody sú pre nás strategicky dôležité. Štát vždy musí mať zázemie, a to zázemie tvorí ekonomiku, ktorá mu patrí. Nehovorím, že SPP má byť plnoštátny, ale nie je mysliteľné, aby bol ovládaný nejakým nadnárodným koncernom, v ktorom majú citeľnú akcionársku účasť iné štáty. Treba si úprimne povedať, prečo chceme privatizovať niečo, čo funguje, aj keď nechceme a prináša zisky, aj keď nechceme. Je paradoxné sledovať, ako v 1997., 1998., 1999. SPP zarábal ťažké miliardy, ale v roku 2000 mal už stratu. To je až zarážajúce, ako sa dokáže v rámci účtovníctva zmeniť prudko zárobkový podnik na prudko nezárobkový podnik, ale len preto, aby bol privatizovateľný.

Hd: Príliš tvrdé voči vládnej garnitúre...!

A. Bartolomei: Treba si klásť otázku, komu o čo ide. Prečo sa tak náhli, a to v stave, keď SPP nevyrába vyrobiteľné miliardy?

Hd: Na príklade SPP naznačujete, že sa takpovediac znižuje cena Slovenska?

A. Bartolomei: Áno, napriek tomu som optimista, pretože verím tomu, že tu je ešte dosť zdravých ľudí na to, aby si túto vec dokázali uvedomiť. Neočakávam to od súčasnej vlády. Dodal by som, že sú tu aj iné otázky, na ktoré nie sú správne odpovede-riešenia. Trebárs, prečo nie sú podporené štátom aktivity na vzdušnejšie a pre celý svet perspektívne trhy. My sa pcháme na tie preplnené, kde nemáme veľké šance byť partnermi a slušne na nich zarábať...

Hd: Ak som dobre rozumel, tak ide o východné trhy.

A. Bartolomei: Presne tak. Ale len dočasu, pretože aj tam sú čoraz obratnejší investori z priemyselne vyspelých štátov, ktorých ich vlády podporujú.

Hd: Dalo by sa na to dôjsť aj pohybom na vašom on-line termináli...

A. Bartolomei: Je to tak. Treba vstúpiť na tú cestu. Aj Konfucius povedal, že keď chcete prejsť cestu, musíte spraviť prvý krok. Tak sme spravili prvé dva kroky, poprípade tri, a teraz robíme ďalšie. Uvidíme, dokedy pôjdeme ďalej. Ja si myslím, že ešte dosť dlho...

Peter Kasalovský