Oživovanie liberalizácie

Medzi členskými krajinami WTO stále dosť rozporov

Predstavitelia 142 členských krajín Svetovej obchodnej organizácie sa dnes stretnú v katarskej Dohe a pokúsia sa dohodnúť na odštartovaní nového liberalizačného kola. Podobne ako všetky fóra s globálnym dosahom v posledných týždňoch, aj toto bude sčasti ovplyvnené tragickými septembrovými udalosťami v Spojených štátoch. Už samotné miesto podujatia je veľavravné. Katar sa vďaka obľúbenej televízie Talibanu al-Džazíra každodenne dostáva do nášho povedomia. Pritom Doha je od Kábulu vzdialená len asi 2000 kilometrov. Stredajší útok neznámeho ozbrojenca v jednej z leteckých základní v krajine jasne poukazuje na bezpečnostné riziká, ktoré sprevádzajú konferenciu.

Časť analytikov však dáva do súvislosti úspech stretnutia v Dohe aj s celosvetovým bojom proti terorizmu. „Úspech v Dohe sa stal súčasťou protiteroristického arzenálu,“ napísal napríklad britský The Economist. Treba však povedať, že ide o dosť odvážne názory. Práve nespravodlivá distribúcia bohatstva tesne súvisiaca s neúprosnou liberalizáciou sa totiž v nemalej miere podpísala pod radikalizáciu pomerov vo viacerých regiónoch sveta. A od radikalizácii k terorizmu je len krôčik. Preto, ak by sme chceli liberalizáciu využiť ako účinný protiteroristický prostriedok, jej ďalšie kolo by muselo byť koncipované v prvom rade ako otváranie trhov vyspelých krajín voči rozvojovým štátom. Doterajšie skúsenosti s liberalizáciou však naznačujú, že očakávať také niečo je menej reálne.

Je síce pravdou, že návrh, ktorý by mal byť podkladom pre konečnú dohodu, v mnohom vychádza v ústrety požiadavkám rozvojových krajín. Napríklad zaväzuje členov WTO, aby uľahčili prístup na vlastné poľnohospodárske trhy, na postupné odstraňovanie subvencovania exportu a dotácií domácich farmárov. Ďalej návrh počíta s niektorými zmenami predchádzajúcich liberalizačných kôl, ktoré sa ukázali ako nevýhodné pre rozvojový svet. Chudobnejšie krajiny by tiež mohli mať osoh zo zmien antidumpingových pravidiel. Avšak v žiadnom prípade nemožno hovoriť o úplnej liberalizačnej zhode. EÚ sa tak bráni výraznejším zníženiam dotácií exportu poľnohospodárskych výrobkov. Okrem toho požiadavky EÚ o zavedenie prísnejších ekologických štandardov v tejto oblasti považujú mnohé krajiny za pokus o menej nápadnú ochranu trhu. USA zasa odmietajú liberalizovať textilný trh, z čoho rozvojové krajiny nemajú radosť. Podobne tie nie sú nadšené z amerických názorov na antidumping. No a do tretice USA presadzujú záujmy farmaceutických firiem snažiacich sa zarobiť na úradne zaregistrovaných liekoch, ktoré vyvinuli ich odborníci. Chudobné krajiny čeliace hrozbe aids a ďalších chorôb však argumentujú, že verejné zdravie by malo byť dôležitejšie ako zisky.

Analytici sa aj napriek týmto závažným rozporom domnievajú, že konferencia v Dohe má väčšie šance na úspech ako tá v Seattle. USA a EÚ tentoraz údajne vystupujú omnoho jednotnejšie, navyše do Kataru antiglobalistickí aktivisti len ťažko zavítajú vo väčšom množstve. Teda sa tu jasne črtá možnosť využiť liberalizačné pozitíva. Na druhej strane prijať pod rúškom boja proti teroristu akúkoľvek dohodu, by sa oplatiť nemuselo.

Rastislav Boldocký