Najprv dať, potom sa dá brať

Investície do rekreačného zázemia sú viac než nevyhnutné

Národohospodársky význam veľkej vodnej stavby Zemplínska šírava je neodškriepiteľný. Ako každá vodná plocha priťahuje aj pozornosť turistov, za ktorými nasledujú podnikatelia poskytujúci služby. Hoci Zemplínska šírava nebola plánovaná na rekreačné účely, objekty, predovšetkým ubytovacie zariadenia, sa okolo nej množili ako huby po daždi. Mnohí investori nezostali inkognito, pretože ich mená zdobia čelá stavieb „viazaného“ cestovného ruchu. Doba sa zmenila a rekreačná oblasť v okolí priehradnej nádrže sa stáva, hoci len

počas sezóny,

zdrojom pracovných príležitostí a príjmov miestneho obyvateľstva. Čas však potvrdil aj nedôslednosť našej bežnej praxe: podcenenie významu územného plánovania, komplexnosti výstavby, prehodnotenie dosahu zvýšeného pohybu turistov na krajinu, prijímanie nedôsledných ekologických opatrení a neinvestovanie do ochrany zdrojov. Možnosť získania finančných prostriedkov z EÚ priniesla nádej na zlepšenie situácie v okolí Zemplínskej šíravy. Na severnej strane ležiace obce Kaluža, Klokočov, Kusín a Jovsa vytvorili príspevkovú organizáciu Fórum podnikateľov a priateľov Zemplínskej šíravy, ktorá požiadala o grant z programu PHARE. Projekt podpory rozvoja cestovného ruchu bol schválený a do regiónu začne plynúť z EÚ 126 mil. Sk (zo žiadosti 400 mil. Sk), pričom

celková suma

vrátane príspevku štátu a 10 - 15 % príspevku obcí dosiahne 175 mil. Sk. „Finančné prostriedky sa použijú na výstavbu kanalizácie v obciach Kusín, Jovsa a Poruba, ako aj na výstavbu čistiarne odpadových vôd,“ hovorí Ing. Ján Hrešan, riaditeľ Správy cestovného ruchu (SCR) v Kaluži. Je to ekologický program, ktorý vyrieši doterajšie odvádzanie splaškov do vôd priehrady, čím by sa zabránilo vzniku vodného kvetu. Program je dlhotrvajúci, pretože nie je možné zmeniť život vo vode v priebehu roka-dvoch. Aj to je dôvod, prečo vzrastá potreba výstavby veľkoplošných bazénov. Nároky na štandard vybavenia letného rekreačného centra stúpajú. Navyše meniaca sa hladina vody nádrže, slúžiacej na zachytávanie vôd, mení brehy jazera počas sezóny o 200 až 300 metrov. Veľkoplošné bazény vhodne zapadajúce do územia sú riešením, ktoré by umožnilo nielen ľahšiu kontrolu

hygieny vody,

ale zároveň by vytvorilo nové možnosti na ich zimné využitie. Celoročné využitie ubytovacích kapacít by zaiste vylepšilo ekonomiku celého regiónu. Problémom Zemplínskej šíravy nie je len nedostatok investícií, ale aj manažment turistickej oblasti. Našťastie sa na území zachoval systém správ cestovného ruchu. V roku 1995 vznikli na Zemplínskej šírave dve nezávislé združenia. Na území obci Vinné a obcí Kaluža a Klokočov, neskôr ďalších troch obcí. Správa cestovného ruchu v Kaluži je hlavným koordinátorom diania v stredisku. Okrem verejnoprospešnej práci na verejnom osvetlení, komunikáciách a verejných priestranstvách, ktoré sú majetkom obcí, prevádzkuje viac ako 500 lôžok vo vlastných ubytovacích zariadeniach (v oblasti Zemplínskej šíravy je približne 10 900 lôžok, z toho 13-tisíc na území obcí Kaluža a Klokočov). Napriek tomu, že organizácia je príspevková, obce pre nedostatok financií príspevky neposkytujú. Ide o malé investície od 500-tisíc do 1 mil. Sk. Na otázku, či tento systém riadenia verejného majetku je výhodný, odpovedá Ing. Ján Hrešan: „Je to ťažko jednoznačne povedať. Riaditeľoval som aj do roku 1995, dokedy bola táto organizácia štátna. Výsledky sú však také, že kým jedna časť Zemplínskej šíravy zaznamenáva veľký rozmach, druhá časť úpadok.“ Vyjadrenie, zdá sa, nepotrebuje ďalší komentár.

Rudolfa Vallová