Mať trvalý vplyv na majetok

Záujmy odborné, celospoločenské, ale aj samosprávne

Mimoriadna konferencia Združenia miest a obcí Slovenska región Jaslovské Bohunice, ktoré združuje 171 z dvoch stoviek obcí nachádzajúcich sa v pásmach ohrozenia, zaoberala sa transformáciou a privatizáciou elektroenergetiky SR a plynárenstva, ale hlavne účasťou obcí na transformácii a privatizácii výrobných zdrojov elektroenergetiky, rozvodnej sústavy, teplárenstva a plynárenstva a priniesla vláde SR výzvu, ktorá sa dostala do rúk na vyjadrenie formou uznesenia všetkým obciam Slovenska. Podľa nich v doterajšom procese transformácie a prípravy privatizácie prirodzených monopolov zjavne prevládajú skupinové záujmy, neakceptujú sa odborné, samosprávne a celospoločenské záujmy. Ak obce dovolia, aby pokračoval proces zvyšovania cien energií a plynu pre „dobro“ budúcich vlastníkov strategických podnikov, ak si nezabezpečia trvalý vplyv na majetok, jeho prevádzku, ekonomiku i kontrolu a dovolia sprivatizovať 49-percentný balík akcií iným subjektom, postavia sa do pozície vlastnej benevolentnosti. V rámci reštrukturalizácie a privatizácie Západoslovenských energetických podnikov sa vytvára samostatná distribučná spoločnosť Západoslovenská energetika a samostatná teplárenská spoločnosť Trnavská teplárenská. V rade európskych krajín, ktoré sú veľkosťou porovnateľné so Slovenskom, sú miestne rozvodné elektrické siete vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve obcí - Dánsko, Holandsko, Belgicko, v ČR dostali obce bezodplatne 34 % akcií. Slovensko patrí k najlepšie elektrifikovaným krajinám. Systém je lacný, účtovne značne odpísaný, technicky spoľahlivo funkčný,

nevyžaduje veľké,

ale pravidelné systémové investície na zmenu charakteru vedení a zvyšovanie technickej úrovne. V značnej časti bol budovaný z rozpočtov obcí, preto vo výzve vláde SR zástupcovia obcí žiadajú, aby v rámci reštrukturalizácie Rozvodných energetických podnikov a ich privatizácie bolo 49 % akcií týchto spoločností bezodplatne prevedených do majetku obcí s tým, že nové spoločnosti budú zaťažené ťarchou na majetok, vrátiť do piatich rokov obciam finančné prostriedky, ktoré obce vynaložili na zhodnotenie tohto majetku do termínu privatizácie. Strata vplyvu na technickú úroveň a ekonomiku prevádzky rozvodného systému bude mať negatívny dosah na miestny i regionálny rozvoj územia a ceny elektrickej energie. V rámci privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu obce žiadajú previesť bezodplatne do majetku obcí Slovenska 15 % akcií ako kompenzáciu za obmedzenie užívania nehnuteľného majetku zaťaženého umiestnením potrubných podzemných vedení a rozvodných systémov. Žiadajú

stanoviť podmienku

jednorazového vrátenia finančného príspevku obciam v prípade privatizácie SPP, inak najneskôr do troch rokov v objeme jednej tretiny finančných prostriedkov ročne. Predstavitelia jednej z najstarších jadrových lokalít v Európe v rámci reštrukturalizácie a privatizácie SE žiadajú vládu SR o vyčlenenie závodu Atómové elektrárne Bohunice, z ktorého sa vytvorí samostatná a. s. pre prevádzku JE V-1 a V-2 (blokov 1-4) so sídlom v Jaslovských Bohuniciach, ktorej 49 % akcií sa prevedie bezodplatne do majetku obcí a miest v pásmach ohrozenia jadrovým zariadením podľa osobitého kľúča, ktorý stanovia obce. Tým sa na prosperite budú podieľať tí, ktorí sú prevádzkou JE postihnutí. Pri výrobe elektrickej energie 10-tisíc GWh, predajnej cene minimálne 1600 SK/MWh, priemerných nákladoch na výrobu 800 Sk/MWh, je možné predpokladať ročný hrubý zisk pred zdanením 4 mld. Sk. Po zdanení 29 % zostane na prerozdelenie v spoločnosti 2,8 mld. Sk ročne. Tie sa použijú na

splátky záväzkov

z rekonštrukcie V-1, zabezpečia zdroje na rekonštrukciu V-2, dividendy akcionárom, rezervný fond. Obce okrem príspevkov do ŠFL JEZ, ktorého sú vo výške 10 % z ceny elektrickej energie už zarátané v nákladoch, môžu tvoriť vlastné zdroje na likvidáciu, ktoré štát netvorí. Výstrahou pre región je rozsiahle odčerpávanie finančných zdrojov tvorených výrobou elektrickej energie, iba 7 % financovaním vyraďovania JE V-1 a likvidácie následkov havárie. Starosta Jaslovských Bohuníc Peter Ryška konštatoval, že „iba vytvorením samostatnej akciovej spoločnosti na prevádzku, údržbu a vyraďovanie štyroch blokov JE V-1 a V-2 a bezodplatným prevodom časti akcií do majetku obcí v lokalite pásiem ohrozenia sa môžu vytvoriť normálne vzťahy medzi územím a jadrovými elektrárňami. Tým vznikne perspektíva na obnovu energetickej základne, ekonomické zabezpečenie a zachovanie zamestnanosti v regióne. Cudzí vlastník sa nikdy

nebude správať

tak hospodárne a citlivo ako samotná verejnosť prostredníctvom samospráv obcí“. Výzvu v plnom znení podporil Trenčín a Trnava ju zobrala na vedomie. Podľa primátora Trnavy sú žiadané percentá nereálne. Vo svete sa pri prevode prerozdeľujú v priemere 1 - 2 %, čo je optimálny model aj pre slovenskú situáciu. Starostka obce Madunice Alena Jelušová tvrdí, že „obec výzvu podporí, pretože obce majú právo byť účastníkmi transformácie a privatizácie strategických podnikov, veď sa podieľali na ich zhodnotení. Suma 5 mld. Sk, ktorú by mal SPP vrátiť obciam, to jasne potvrdzuje. Strategické podniky sú vybudované i z daní občanov. Tí si aj tak musia všetko zaplatiť v stále sa zvyšujúcich cenách za plyn a energiu. Spravodlivé by bolo, aby sa im aspoň časť vrátila v podobe rozvoja sídiel, v ktorých žijú. Predaj 49 % akcií len zahraničnému investorovi považujem za hazard“. Výzvu vláde podporilo už 700 miest a obcí.

Zora Petrášová