Náhrada škody, sociálny fond

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Naši šoféri majú uzatvorenú poistku za hmotnú zodpovednosť. Ak sa stane škoda (havária vozidla), škodová komisia ju posúdi a stanoví, koľko majú uhradiť. Z poistky potom dostanú šoféri náhradu škody vo výške 90 %. Ide o príjem zdaniteľný?

- Nie, ide o príjem od dane oslobodený. Predpokladám, že ide o náhradu škody, resp. plnenie z poistenia majetku alebo z poistenia zodpovednosti za škodu, avšak s výnimkou náhrady za stratu príjmu. Daňové oslobodenie vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Aké daňové zvýhodnenie majú naši zamestnanci, ktorí sú držiteľmi preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) a nepoberajú čiastočný invalidný dôchodok ani invalidný dôchodok? Podľa názoru nášho daňového riaditeľstva nemajú nárok na žiadnu nezdaniteľnú sumu základu dane.

- Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ak je daňovník držiteľom preukazu občana s ŤZP, má nárok na nezdaniteľnú sumu vo výške 48 000 Sk ročne (4000 Sk mesačne) aj v prípade, ak nepoberá čiastočný invalidný dôchodok a invalidný dôchodok. Podľa § 43 ods. 1 písm. d) cit. zákona sa uvedená skutočnosť preukazuje predložením tohto preukazu bez ďalších obmedzení. Názory, že je potrebné, aby bol daňovník súčasne invalidným, zo zákona nevyplýva a nemajú oporu ani v naposledy citovanom ustanovení. Nikde zo zákona nevyplýva, že ak daňovník nepoberá ani jeden z uvedených invalidných dôchodkov, žeby nárok, aj napriek držbe predmetného preukazu o ŤZP, na nezdaniteľnú sumu vo výške 48 000 Sk nemal. Vami uvedený názor daňového riaditeľstva prezentuje situáciu, ktorá je navrhovaná v pripravovanej novele zákona o daniach z príjmov.

Ak zo sociálneho fondu zamestnancom dáme príspevok na dopravu do zamestnania a späť, ide u nich o zdaniteľný príjem? Takýto príspevok chceme poskytnúť zamestnancom s príjmom do i nad 7000 Sk mesačne.

- V tomto prípade ide o zdaniteľný príjem, ktorý treba zdaniť 10-percentnou osobitnou sadzbou dane pred výplatou (zamestnanec dostane príspevok znížený o zrazenú daň). Nezáleží pritom na tom, či sa príspevok poskytne povinne (pri dodržaní podmienok - príjem do 7000 Sk a výdavky na dopravu v zmysle § 7 zákona o sociálnom fonde) alebo dobrovoľne (nad rámec uvedených podmienok).

Prispievame zamestnancom na stravu z nákladov sumu, ktorú umožňuje zákon. Zvyšok by sme radi hradili zo sociálneho fondu, kde máme dostatočne vysoký zostatok. Ak to vyjde tak, že zamestnanci nebudú musieť zaplatiť za stravný lístok nič, ako to bude so zdanením tohto príjmu?

- V tomto prípade, keďže ide o nepeňažnú formu plnenia, hodnota celého stravného lístka bude u zamestnancov príjmom od dane oslobodeným. Vychádzame z ustanovenia § 6 ods. 8 písm. a) bod 2. zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Daňové oslobodenie v tomto prípade nie je ohraničené hornou hranicou.

Ak dôchodca poberá príjmy na dohodu o pracovnej činnosti, má nárok na odpočet základnej nezdaniteľnej sumy základu dane (3230 Sk mesačne)?

- Odpoveď závisí hlavne od faktu, ktorý v otázke neuvádzate, a to, či ide o dôchodcu, ktorý poberá dôchodok celý rok alebo začal dôchodok poberať v priebehu roka (a nebol mu priznaný spätne k 1. januáru t. r.). Na mysli máme starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok z dôchodkového zabezpečenia alebo výsluhový dôchodok alebo príspevok v zmysle § 12 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Ak daňovník poberal uvedený dôchodok celý rok, nemá nárok na základnú nezdaniteľnú sumu zo žiadneho príjmu. Ak dôchodok začal poberať v priebehu tohto roka, má posledný rok nárok na odpočet tejto základnej nezdaniteľnej sumy základu dane bez ohľadu na druh pracovnoprávneho alebo obdobného vzťahu (na dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce, pracovnú zmluvu, môže ísť aj o spoločníka s. r. o. bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu...). Podstatný nie je druh právneho vzťahu, ale či je u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti alebo nie. Podpísaním tohto vyhlásenia sa tento nárok uplatňuje. Odpoveď teda znie: ak ide o dôchodcu, ktorý poberá dôchodok dlhší čas, t. j. od 1. januára 2001 a skôr, nárok na odpočet tejto sumy nemá, a ak ide o dôchodcu, ktorý začal dôchodok poberať v priebehu roka, tento nárok na odpočet má aj pri príjme plynúcom na základe dohody o pracovnej činnosti (pod podmienkou podpísaného vyhlásenia, podľa ktorého si nárok neuplatňuje u iného platiteľa dane).

Podnik má s pracovníkmi uzatvorený riadny pracovný pomer. Pracovný čas je od 6.00 hod. do 14.00 hod. V rámci zimnej sezóny, november až marec, uzatvára s vlastnými pracovníkmi ešte dohody o pracovnej činnosti na riešenie zimnej údržby mestských ciest a chodníkov vo večerných a nočných hodinách v prípade zimnej kalamity. Môže podnik v rámci novelizácie Zákonníka práce, časti Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, uzatvárať v roku 2001 (november, december) a v roku 2002 (január, február, marec) dohody o pracovnej činnosti s vlastnými pracovníkmi? Mesačne ide asi o 80 hod.

- Keďže nový Zákonník práce nadobudne účinnosť až od 1. apríla 2002, dovtedy sa postupuje podľa teraz platnej právnej normy. To znamená, že dohody o pracovnej činnosti je naďalej možné uzatvárať do konca marca 2002 tak ako doteraz (aj s vlastnými zamestnancami).

Dagmar Piršelová