Rusko-ukrajinské zbližovanie

Potvrdili spoločné dokončenie atómových blokov na západe Ukrajiny

Rusko a Ukrajina sa v podstate dohodli na spoločnej dostavbe dvoch blokov Chmeľnickej a Rivnenskej atómovej elektrárne na západe Ukrajiny s tým, že už v decembri podpíšu príslušnú dohodu a v prvom štvrťroku 2002 uzavrú aj úverovú zmluvu o poskytnutí ruského kreditu. Realizácia projektu by mala podľa ukrajinských a ruských odborníkov stáť 450 - 500 mil. USD, čiže trikrát menej ako doteraz navrhovali západní experti. Je to ďalším dôkazom zbližovania a zefektívnenia vzťahov Ruska a Ukrajiny, čo potvrdilo aj po dvaapolročnej pauze obnovené zasadanie spoločnej medzivládnej komisie pre spoluprácu v Moskve pod vedením premiérov Michaila Kasjanova a Anatolija Kinacha. Na dokončení oboch blokov, ktoré majú nahradiť pred rokom odstavený posledný funkčný blok Černobyľskej atómovej elektrárne, sa predbežne zhodli už počas ich stretnutia v októbri v Kyjeve. Účasť Západu nie je síce vylúčená, no Ukrajina už požiadala Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR) o prehodnotenie skôr dohodnutých podmienok jej úveru pre ich neprijateľnosť. Ukrajinský prezident Leonid Kučma na nedávnom summite SNŠ priamo vyhlásil, že podmienky Západu sú neprijateľné a znamenali by pre Ukrajinu večné otroctvo. Rusku však pritom ponúkol účasť pri dostavbe blokov za akýchkoľvek podmienok.

Od budúceho roka bude Rusko po prvý raz platiť Ukrajine za tranzit svojho plynu cez jej územie čiastočne financiami namiesto terajšieho výhradného splácania dodávkami plynu. Peňažitý podiel platieb bude podľa Kasjanova veľký, s každoročným zväčšovaním. Ukrajina zároveň zníži prohibičné clo na reexport ruského plynu zo 140 na 100 USD za 1000 3. Do dvoch-troch rokov toto opatrenie zrejme stratí opodstatnenie pre ekonomickú nevýhodnosť reexportu ruského plynu vzhľadom na premenu systému plynárenských vzťahov oboch štátov. Súvisí to s ich dohodami v tejto oblasti spred dvoch mesiacov v Kyjeve. Experti dokončujú spoločný protokol o dodávkach ruského plynu na Ukrajinu a jeho platbách v roku 2002. Premiéri ho majú podpísať na stretnutí v ukrajinskom Charkove 14. decembra za prítomnosti prezidentov Ruska a Ukrajiny. Ukrajina potrebuje pre svoju spotrebu ročne okolo 78 mld. m3 plynu dodávkami z Ruska, Turkménska a z vlastných zdrojov. Ukrajina tiež súhlasila so znížením poplatku za prepravu ruskej ropy cez ropovod Družba z 0,73 na 0,64 USD za tonu ropy na 100 km v rámci jeho plánovaného prepojenia s ropovodom Adria. Ruská spoločnosť Transnefť plánuje do konca roka podpísať príslušnú dohodu s chorvátskou firmou JANAF, čím by sa mala postupne zvýšiť preprava ruskej ropy cez chorvátsky terminál Omišalj z 5 mil. na 15 mil. ton.

Kinach vyzval Rusko na založenie spoločných nadnárodných priemyselno-finančných skupín a na väčšiu účasť na privatizácii na Ukrajine. Tunajšia verejnosť a médiá ich bežne vnímajú ako regionálne klany, prípadne oligarchické skupiny. Hlavnými smermi spolupráce oboch krajín má byť realizácia spoločných investičných štruktúrnych projektov, napríklad v letectve, doprave, energetike či agrostrojárstve. Kasjanov vyjadril záujem ruského biznisu o privatizáciu na Ukrajine, pričom terajšia úroveň dôvery umožňuje naplniť strategické partnerstvo konkrétnym obsahom. Obe krajiny sa zhodli na dokončení prípravy novej zmluvy o režime voľného obchodu do konca prvého štvrťroku 2002. Do konca roka majú podpísať dohodu o kvótach na dodávky ukrajinských rúr do Ruska, limitovaných ročne objemom 620 tis. ton. Vzájomný obchod rastie o 15 % a v tomto roku by mal dosiahnuť obrat 11 - 12 mld. USD.

Martin Benko

Kyjev