Fruiko - tradícia kvality

Novinka v sortimente: nealkoholické nápoje v PET fľašiach

Filozofia Fruika, a. s., Prušánky, v súčasnosti popredného výrobcu nealkoholických ovocných nápojov balených systémom Tetra Brik Aseptic v Českej republike, je priama a jednoduchá: kvalita za nízke ceny. “Chceme trh zásobovať kvalitnými a chutnými nápojmi v širokom sortimente pre široký okruh zákazníkov. Úspešnosť našej snahy potvrdzuje záujem spotrebiteľov o naše výrobky, kde predajnosť Fruika v Slovenskej republike obsahuje v sortimente nealkonápojov vysoké percento,” tvrdí riaditeľ spoločnosti Fruiko Slovakia Ludvík Šašinka.

Sú tu aj ďalšie hmatateľné dôkazy vysokej akosti štiav Fruiko, napríklad ocenenia z rôznych výstav a veľtrhov. Na nitrianskom Agrokomplexe Fruiko už tradične patrí medzi laureátov. V roku 1997 získal zlatú medailu za šťavu z čiernych ríbezlí, o rok neskôr sa k slovu dostala paradajková šťava. Vlani bol ocenený tzv. double drink - zmes ovocných štiav, a tohto roku zeleninová šťava. Fruiko a.s. ako prvá firma tohto druhu v Slovenskej a Českej republike získala tohto roku certifikát kvality ISO 9001. Tento by mal pomôcť najmä exportným snahám Fruika, ktorý by sa po slovinskom a poľskom trhu mohol začať presadzovať aj v EÚ. V tomto smere však podnik musí bojovať aj proti nevýhodám vyplývajúcim z asociačnej dohody s EÚ, ktorá v tejto oblasti zvýhodňuje domácich producentov.

Ďalším garantom kvality je tradícia a značka. Výroba produktov z ovocia sa začala v Prušánkach v roku 1986, keď zahájilo Kooperačné združenie pri RD Prušánky-Čejkovice spracúvanie ovocia na ovocné sukusy a koncentráty s obsahom sušiny 65 %. Neskôr sa od výroby sukusov, čo sú chemicky konzervované šťavy, ustúpilo a ďalej sa vyrábali iba koncentráty bez chemickej konzervácie. Spracúvalo sa tuzemské ovocie, a to hlavne jablká, višne, čierna a červená ríbezľa. Celá výroba koncentrátov bola realizovaná predajom tak tuzemským, ako aj zahraničným odberateľom. Na zvýšenie efektívnosti výroby pristúpilo združenie k finalizácii koncentrátov, čo sú polotovary do nealkoholických nápojov. V roku 1991 sa začala výroba ovocných nápojov Tetra Brik Aseptic s objemom 0,25 litra. Táto technológia zabezpečuje dosiahnutie 12-mesačnej lehoty trvanlivosti bez použitia konzervačných látok.

Od roku 1991 až do polovice roku 1993 sa nápoje vyrábali pod obchodnou značkou Fruko. O ich obľúbenosti svedčí i to, že názov Fruko sa stal takmer synonymom pre ovocný nápoj v škatuľke so slamkou. Od polovice roku 1993 sa používa značka Fruiko. V máji 1994 založili kooperační partneri akciovú spoločnosť Fruiko, ktorá pokračuje tak v spracúvaní ovocia, ako aj vo výrobe nápojov. Spoločnosť si udržuje silné postavenie na trhu a stále rozširuje paletu svojich výrobkov. V druhej polovici roku 1994 odštartovala výroba nápojov v obaloch s obsahom 1 liter. Toto balenie je vhodné tak na použitie v domácnostiach, ako aj na ľahkú manipuláciu a skladovanie v hoteloch a reštauráciách. Priaznivejší podiel ceny obalu k cene nápoja umožňuje baliť šťavy a nektáre s vyšším ovocným podielom aj bez toho, aby došlo k nárastu ceny v porovnaní so štyrmi kusmi nápojov 0,25 l. Prevažná väčšina nápojov sa expeduje do trhovej siete Českej a Slovenskej republiky prostredníctvom veľkoskladov rozmiestnených na celom území Čiech a Moravy. Pre zlepšenie organizácie práce a zvýšeného záujmu o nealkonápoje Fruiko bola od 3. 7. 1996 založená spoločnosti Fruiko Slovakia, s. r. o. so sídlom v Holíči. Táto spoločnosť prevzala všetku činnosť spojenú s objednávkami a predajom Fruika v Slovenskej republike.

“V súčasnosti rozširujeme sortiment o výrobky v PET fľašiach, ktoré sa tento týždeň oficiálne uviedli na trh,” uvádza L. Šašinka. Najmä zaujímavá pre zákazníkov bude ich cena - dvojlitrový nealkoholický nápoj by mal v predajniach stáť okolo 14 korún. Tu však treba povedať, že prušanský výrobca nedokáže úplne ovplyvniť konečné cenové relácie. “Náš problém je v tom, že nemáme vlastné predajne. Chceli by sme totiž, aby sa všetky ceny a zľavy, ktoré poskytujeme, premietli aj do cien na pultoch. V skutočnosti sa však stále stretáme so situáciou, keď výrobok predáme napríklad za štyri koruny, a následne zistíme, že v niektorých bratislavských obchodoch má cenu 8 - 10 korún. Čiže maržu si robí niekto iný, nie výrobca,” vysvetľuje L. Šašinka.

(by)