Prečo takto do pekla?

Predávali Transpetrol ako kilogram jabĺk na tureckom trhu

„Komisia pre privatizáciu 49 % spoločnosti Transpetrol posúdila ponuky dvoch záujemcov o privatizáciu spomenutej spoločnosti. Po vyhodnotení všetkých aspektov ponuky spoločností Slovnaft Bratislava a Yukos Oil Company dospela k názoru, že lepšiu ponuku predložila spoločnosť Yukos Oil Company,“ povedala ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová . Po takmer trojhodinovom čakaní novinárov na verdikt komisie bola ministerka veľmi skúpa na slovo. Dodala len, že Yukos za 49-percentný balík akcií ponúkol 74 mil. USD a aj vo väčšine ďalších hodnotených kritérií bola jeho ponuka výhodnejšia. Yukos na Slovensku zastupovala spoločnosť Slavia Capital. Hoci definitívne slovo k návrhu komisie povie vláda SR a ešte predtým ho prerokuje porada ekonomických ministrov, predsa len záver komisie vyvoláva rozčarovanie odborníkov. Aj keď presnú cenovú ponuku Slovnaft ešte nezverejnil (ponuku Yukosu ministerka M. Machová konkretizovala len na základe telefonického súhlasu jej predstaviteľov), vo finále vytiahol silný tromf. Ako slovenská spoločnosť existenčne nadviazaná na schopnosť Transpetrolu chce fungovať bezporuchovo a efektívne, ponúkol preto niečo navyše. Išlo o výrazný príspevok najmä pri riešení záväzku SR v rámci prístupových rokovaní s EÚ o zabezpečení núdzových zásob ropy a ropných produktov. Veď nad vytvorením 90-dňových zásob ropy a ropných produktov visí stále veľa nejasností. Pri uzatvorení kapitoly energetika dosiahla SR pred viac ako mesiacom päťročné prechodné obdobie (do roku 2008), ale… Ale pohľad na návrh štátneho rozpočtu na budúci rok naznačuje, že skutočne pôjde iba o symbolické naštartovanie riešenia problematiky. V ďalších rokoch si splnenie záväzku vyžiada podstatne vyššie prostriedky. Bude treba vybudovať zásobníky, nakúpiť a uskladniť výrobky aj surovinu. Správa štátnych hmotných rezerv SR bude zastrešovať splnenie záväzku vytvorenia 90-dňových zásob ropy. Potreba zdrojov zo štátneho rozpočtu sa odhaduje na 5 - 6 mld. Sk. Vybudované zásoby štátnych hmotných rezerv sú v súčasnosti len na 28 dní. Slovnaft teda ponúkal okrem hotovosti aj hodnotu vkladu skladovacích kapacít a potrebnej infraštruktúry. Podľa vyjadrenia predstaviteľov Slovnaftu opis týchto aktív a podmienky prevodu boli uvedené v záväznej ponuke, kde deklarovali, že vybudovanie porovnateľnej skladovacej kapacity by znamenalo investičné náklady odhadom 1,9 až 2,3 mld. Sk , pričom preukázateľný prínos pre štátny rozpočet ocenili minimálne na 1 mld. Sk. Ak teda hlavnú úlohu pri rozhodovaní komisie hrala cena (tvorila až 60 % z rozhodovacích kritérií), je treba položiť otázku: Dal Yukos naozaj viac? V súvislosti s vyjadrením ministerky M. Machovej, že ponuka Yukosu bola výhodnejšia vo všetkých hodnotených kritériách, vystupuje do popredia tiež viacero otázok. Žiadne iné spoločnosti, ktoré sa uchádzali o privatizovaný podiel, neboli zainteresované na dlhodobom rozvoji Transpetrolu tak ako Slovnaft. Preto je ťažko uveriť, že by ponuka Slovnaftu dôsledne nezahŕňala všetky potrebné opatrenia, aby vstup Slovnaftu zaručil pre Transpetrol dlhodobú stabilitu. Rovnako ťažko uveriť, že by Yukos dal presvedčivejšie záruky na diverzifikáciu dodávok ropy. Ak sa totiž strategickým investorom stane ťažobná spoločnosť, jej eminentným záujmom bude dopravovať vlastnú ropu. Tým sa obmedzí možnosť nediskriminovaného prístupu k diverzifikovaným zdrojom ruskej, kaspickej, azerbajdžanskej či inej ropy bez hrozby cenového a komoditného diktátu. No vzhľadom na skutočnosť, že ministerka M. Machová odmietla konkretizovať podrobnosti o ponukách oboch rivalov, zostáva len veriť, že keď získa ich súhlas, budú sa k nim môcť vyjadriť aj odborníci. Veď nejde o jablká na trhu, ale o predaj strategického podniku vo vlastníctve štátu. Rovnako je najvyšší čas, aby M. Machová splnila aj sľub o zverejnení členov komisie, ktorá posudzovala ponuky záujemcov o 49 % akcií Transpetrolu. Hoci M. Machová povedala, že ich mená sa verejnosť dozvie zároveň s vyhlásením verdiktu komisie, zatiaľ tak neurobila. Keďže čakajúci novinári videli, kto vychádza z miestnosti zasadania komisie, vyznelo mlčanie ministerky dosť paradoxne. Dodajme preto, že členmi komisie zrejme sú: štátny tajomník MSPNM SR Vladimír Drozda, štátny tajomník MH SR Ján Sabol, zástupca FNM SR Karol Dudás, Vladimír Tvarožka z Úradu vlády SR, poslanec za SDK Pavol Prokopovič, poslanec za SMK László Hóka, štátny tajomník MF SR Vladimil Podstránsky. Bez hlasovacieho práva bol v komisii aj zástupca odborov Transpetrolu. Podľa kuloárových informácií bola vraj členkou komisie aj vedúca úradu MSPNM SR. Či sa táto správa potvrdí, ukáže vývoj okolo privatizácie Transpetrolu v najbližších dňoch. V každom prípade je však už dnes jasné, že kritériá výberu členov komisie boli viac politické ako odborné. K téme privatizácie Transpetrolu sa vrátime zajtra podrobnosťami o ponuke Slovnaftu.

Zdena Rabayová