Predávame, nemali by sme

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku situáciu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje predseda Dozornej rady I. D. C, Holding, a. s., Bratislava Štefan Kassay.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne mohli urobiť pre jeho zlepšenie?

- Život firmy a osudy ľudí, ktorí v nej pracujú, sú veľmi závislé od vonkajších podmienok. Je preto dobre, ak Slovensko má stabilizovanú makroekonomickú situáciu. Je dobré i to, že sa urobili významné kroky na sprehľadnenie finančných tokov štátu a že je tu nový rámec na vytváranie štátneho rozpočtu a eliminovanie inštitúcií a fondov, ktoré nekontrolovane nakladajú so spoločnými finančnými prostriedkami. Napriek všetkému, celkové ovzdušie vnímam ako dusné, neprehľadné, skorumpované, plné obštrukcií, závisti a neprajnosti. Zároveň pri toľkých starostiach a problémoch, ktoré treba nevyhnutne riešiť, akoby sme mali času neúrekom. Akoby politika a osobné ambície boli najdôležitejšie. Je neúnosné, ak rok pred očakávanou územnou zmenou sa spomaľuje, ba priam zastavuje predkladanie a schvaľovanie zákonov, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú podnikanie. Nie politické šarvátky a riešenie vnútorných problémov jednotlivých politických subjektov by mali byť stredobodom záujmu ľudí. Takej politiky má každý plné zuby. Nazdávam sa, že na prvé miesto treba dať prosperitu krajiny a usilovať sa o dôstojný život ľudí. Každý z nás by mal pocítiť, že za poctivú prácu bude ocenený a že on sám môže prispieť k blahu svojej rodiny. Nie je možné, aby mali najmenej tí, ktorí vynakladajú najväčšiu energiu pre spoločenský prospech a profitovali intrigáni, špekulanti a konšpirátori. Nie je zdravá ani priveľká diferenciácia spoločnosti a prekvitajúci egoizmus niektorých jedincov na úkor ostatných. Diletantizmus na význačných postoch aj vo vládnej garnitúre by sa nemal odpúšťať, pretože

ovplyvňuje životy

nás všetkých, brzdí rozvoj ekonomiky. Ale povedal som už viackrát i na verejných fórach, že je zbytočné trúchliť nad daným stavom. Treba konať! Využívať čas užitočne. Nemôžeme predsa čakať, kým sa zmení spoločenské či podnikateľské prostredie. Bolo by naivné predpokladať, že v krátkom čase vláda vytvorí lepšie podnikateľské podmienky. Osobne sa nazdávam, že nie je reálne spoliehať sa na ozdravujúce opatrenia a reformačné kroky štátneho aparátu, ale treba začať „zdola“. Na svojom pracovisku, v priestore, kde sme dobrí a kde máme predpoklady dosiahnuť očakávané výsledky. Uvedomujem si, že spoločenská angažovanosť je potrebná, ale koncentrujem sa hlavne na to, čo môžem bezprostredne ovplyvniť. Podnikateľ má podnikať, preto je dôležité spoliehať sa na svoje podnikateľské aktivity a pracovať so spoľahlivými a schopným pracovníkmi na zdokonaľovanie a úspešné presadzovanie strategických cieľov firmy. Z toho vychádza aj môj

osobný prístup

k podnikaniu. Desať rokov som sa sústreďoval na budovanie veľkej korporácie a formovanie vysokokvalifikovaného manažérskeho tímu súbežne so sebavzdelávaním a presadzovaním vedy a nových poznatkov do riadenia tejto korporácie. Pre mňa je dôležité zabezpečiť prosperitu I. D. C. Holding a zabezpečiť ľuďom možnosti osobného rastu, pracovnej istoty a primeranej odmeny za prácu. Vytvárať kultúru podnikania a kultúru firmy, viesť ľudí k afinite s firmou a k zmene myslenia v duchu spoločných ideí. V našej firme sa to darí a ľudia sú si vedomí, že akcionári nové zdroje z najväčšej časti vracajú do firmy a vytvárajú podmienky pre jej rast. Iba tak je možné, že za pár rokov sa firma lokálneho významu stala nadnárodnou korporáciou a má reálne predstavy o svojom ďalšom rozvoji v svetovom rámci. Väčšinou by sa o to mali snažiť aj iné podnikateľské subjekty. Ak by sa to podarilo, prispeje to k úspechu celej ekonomiky Slovenska.

Na potvrdenie toho sa žiada zopár faktov. Všeobecne sa vie, že v cukrovinkárskej a pečivárenskej produkcii je obrovská svetová konkurencia. Napriek tomu náš odbyt rastie. Mojou snahou je udržať trhovú pozíciu ako jedného z najvýznamnejších producentov a dodávateľov sladkého tovaru na domácom trhu. Naše výrobky odoberajú vo vyše 40 krajinách sveta. Dôraz kladieme na export, ktorý je zameraný na udržanie a upevňovanie našej pozície v krajinách V4 a na trhoch EÚ, najmä v Nemecku a Rakúsku, ale aj v USA a v iných krajinách. Svoju prácu s kolektívom manažérov zameriavam na

kľúčové oblasti,

ktoré vedú k zvýšeniu výkonnosti firmy. Akcentujem riadenie na marketingovom princípe. To umožňuje udržanie konkurenčnej schopnosti existujúcich výrobkov s vybudovanou tradíciou na slovenskom trhu a súčasne sa prispôsobujúceho vývojovým trendom v potravinárskej výrobe. Na základe analýz vývoja cieľových trhov sledovania trendov stravovacích návykov a nových potravinárskych technológií, ako aj správania zákazníkov, sú stanovené priority. Firma zvyšuje ponuku v segmente funkčných potravín a prispôsobujeme naše výrobkové portfólio svetovým trendom. Svoje úsilie ďalej koncentrujem na trvalé zvyšovanie výkonnosti firmy a upevňovanie finančnej disciplíny a tvorbu primeraných finančných rezerv. Vo firme prebieha nekompromisný zápas plytvaniu a stratám vo výrobe i v procese riadenia. V priamej

väzbe na trhy

venujem pozornosť aj výrobe. Kľúčom k zvýšeniu výkonnosti sú aplikácie postupov priemyslového inžinierstva, spolupráca s univerzitami a vedeckými pracoviskami. Akcentujem aj vlastný vývoj a výrobkové inovácie. Za mimoriadne dôležité považujem znižovanie vlastných nákladov a udržanie cien konkurencie schopného sortimentu výrobkov i pri rastúcich výrobných vstupoch. Preto je samozrejmosťou zvyšovanie produktivity práce a pridanej hodnoty vo výrobkoch. Je nad slnko jasné, že firma musí držať krok so svetom aj v technológii. Preto v roku 2000 sme investovali do hmotného a nehmotného majetku 71 mil. Sk, čo je nárast o takmer 50 mil. Sk oproti predošlému roku. Najväčší objem investícií smeroval do modernizácie výrobných prevádzok a informatiky. V tomto roku sme do modernizácie firmy investovali už 240 mil. Sk, v roku 2002 to bude 200 mil. Sk investícií. Mimoriadny dôraz kladieme na vzdelávanie zamestnancov a vrcholového manažmentu. Vypláca sa to. V septembri sme dosiahli v histórii našej firmy

najväčší odbyt,

a to 2800 ton, v októbri 3100 ton. V tržbách sme zaznamenali zvýšenie o 16 %. Výrazne sa na tom podieľa export. V Českej republike sme v tomto roku doteraz mali tržby 650 mil. CZK, v Maďarsku 900 mil. HUF. V Poľsku vzrástli tržby v prepočte na 70 mil. Sk. Približne o 30 mil. Sk vzrástli tržby v bývalej republike Juhoslávia a o 25 mil. Sk v Rusku. Konsolidovaný zisk predstavuje dvojnásobok zisku v SR. Pri našich výrobných kapacitách sú to výsledky presahujúce akékoľvek očakávania. Ako ukazujú výsledky, náš strategický prístup bol správny.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Standard&Poor´s je prvou agentúrou, ktorá zmenila náš rating a zrejme ju budú nasledovať ďalšie. Pozitívne pôsobí aj očakávanie, že Slovensko bude prijaté do NATO a sú známe prísľuby na postupné zaraďovanie sa do štruktúr EÚ. To by malo vytvoriť spoľahlivé prostredie pre investorov. Vymedzené investičné pásmo môže znamenať zvýšený záujem zahraničných investorov. Avšak sledovanie diania a analyzovanie situácie na Slovensku určitý čas trvá. Pre investorov je to len príprava na pravdepodobný vstup do našej krajiny. Vychádza mi, že

strední a malí

podnikatelia budú čakať na výraznejšie zmeny v podmienkach investovania a vytvorenie bezpečného priestoru ešte dosť dlhý čas. Legislatívny rámec na prenikanie zahraničných investícií na Slovensko nie je vhodnejší ako v okolitých krajinách a prezentujú sa individuálne ponuky pred všeobecne jednotnými pre všetkých záujemcov na najvyššej úrovni, ale administratívna agenda na úrovni okresu a obce je zložitá a podporuje neprehľadné postupy na vybavovanie podnikania. Chýbajú jednoznačné ustanovenia na vstup zahraničného investora na slovenský trh a vytvorenie podmienok na investovanie a podnikanie a ich ochranu na našom území. Až teraz je prijatá novela obchodného zákonníka o podniku zahraničnej osoby a organizačnej zložke a je potrebné ešte upraviť s tým súvisiace právne predpisy v iných nadväzujúcich zákonoch (exekučný, o cenných papieroch, o vyšších územných celkoch, cudzineckej polície, daňových zákonov a štruktúrovania daňových úradov a o úľavách na dani). Dosiaľ neboli odštartované predpokladané aktivity priemyselných parkov a je nevyhnutné aj tento zákon o ich budovaní upraviť. Možno sa v mnohom poučiť aj od okolitých krajín. Zdá sa mi, že zatiaľ

nie je vhodný

rámec pre investície, pretože podporuje iba veľkých investorov. Možnosť získať prostriedky by mali mať všetci investori bez rozdielu, či ide o zahraničného alebo domáceho. Na druhej strane vidím to tak, že zahraničný investor nemusí priniesť spásu. V mnohých prípadoch sa nádeje menia na sklamanie i nepríjemnosti. Je zrejmé, že investor chce investovať výhodne a vyhľadáva dobré a perspektívne firmy. Nepáči sa mi však, ak rozpredávame to, čo by malo ostať majetkom tejto krajiny, nepáči sa mi, ak sa investor vnucuje a ustavične klope na dvere aj pri odmietnutí. Zjednodušene povedané, chce kupovať aj tam, kde nikto nechce predávať. Dokonca si takýto predaj vynucuje často skrytými vyhrážkami. Okolo úspešných firiem sa spravidla

vyrojí kŕdeľ

„sprostredkovateľov a poradcov“, ktorí „všetko vedia“ a robia zo seba svetových expertov. Vynucujú si rokovania s majoritnými akcionármi, s vrcholovým manažmentom a inými. Snažia sa preniknúť do útrob takej firmy s hlavným cieľom nie pomôcť firme, ale nabaliť si vlastné vrecká. Sú to často aj naši ľudia, ktorí v minulosti pôsobili na významných postoch aj v štátnej administratíve, „pričuchli“ k dôležitejším informáciám a takmer bez práce chcú z nich vyryžovať čo najväčší kapitál pre seba.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Zahraničné a medzinárodné inštitúcie oceňujú stabilizáciu ekonomického prostredia Slovenska a kladne hodnotia hospodársky rozvoj. Slovensko ako jediná krajina z transformujúcich sa krajín pri stabilizácii ekonomiky pomocou ozdravných balíčkov nemala prepad HDP do záporných hodnôt, a toto „mäkké pristátie“ sa v zahraničí vysoko hodnotí. Ale aj tak z hľadiska budúcnosti ešte nemožno jasať. Pri vnímaní širokej koalície s ešte širšími záujmami a lobistickou podporou rôznorodých skupín, nie je prekvapujúca ich neschopnosť sa dohodnúť na strategickom smerovaní Slovenska. Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že sa dosiahlo niekoľko čiastkových úspechov v transformácii štátneho vlastníctva na súkromné a znížil sa vplyv politických strán na ekonomické a podnikateľské aktivity podnikov, čím tieto podniky

nebudú záťažou

a stratovými pre štát a je predpoklad, že prinesú finančné prostriedky cez rôzne formy zdanenia (priame a nepriame). Pritom makroekonomika budí zdanie stabilizácie. Priznajme však aj jej nepriaznivé prvky. Vysokú nezamestnanosť, vysoký obchodný deficit, veľkú spotrebu štátu a veľkú dlhovú záťaž v dôsledku neuskutočnenej reformy sociálneho, zdravotného a dôchodkového zabezpečenia. V skutočnosti sme kdesi na začiatku zmien a čaká nás ešte veľa práce. Neúnosná je situácia v školstve, ktoré nám padá pred očami. Akoby sme si neuvedomovali závislosť ekonomiky od vzdelanosti, a tým aj „zinteligentňovania“ práce aj skvalitňovania života.

Ak sa pokúšam objektívne hodnotiť transformačný proces, vždy ma zaujíma, čo sa zmenilo. Aká je podpora rozvojových programov či proces posilnenia domácej podnikateľskej a živnostenskej sféry. Povedal by som, že sa dosiahlo mierne zlepšenie. Ale v každom prípade by som za obdobie od začatia transformácie očakával viac. Pomalosť je zrejme spôsobená aj tým, že každá nová vláda

zmetie zo stola

prácu svojich predchodcov a začína odznova. Ničí sa zlé i dobré, v znamení akejsi politickej nadradenosti víťaza demokratických volieb sa rúcajú nadčasové idey, odstavujú sa ich nositelia, nastupuje pomstychtivosť, agresivita a všetko ničiaca závisť. Mrhá sa tak ľudskou energiou, iniciatívou a potenciálom ľudí. Sklamaní odchádzajú do ústrania, upadajú do beznádeje alebo odchádzajú do cudziny, kde hľadajú lepšiu sebarealizáciu. Vidím to okolo seba a mám aj vlastné skúsenosti z môjho blízkeho okolia. Koľkí už odišli, zobrali so sebou svoje rodiny, spôsobilosť, prípadne finančný kapitál? Odchádzajú špičky, rovnako ako špičky sa nechcú podieľať na vláde. Neraz sa ma pýtali: Ty nepodporíš svoje deti, nechceš ich zabezpečiť v zahraničí? Čo mám na to povedať? Že sa mi to nezdá šťastným riešením, že

tu som doma,

že tu sú doma aj moje deti, že tu chcem niečo vytvoriť a zanechať dielo nastupujúcej generácii? Kto má zabezpečiť lepšie podmienky na podnikanie, ak nie my? Kto je zodpovedný za budúcnosť novej generácie? Nemožno všetko nechať tak a ufujazdiť za bezpečím a istotou do cudziny. A kto sme my? Nemáme svoju hrdosť, vzdelanie, skúsenosti, chuť do práce? Prečo sa spoliehať iba na zahraničných investorov? Prečo by to nemohlo byť aj naopak? Naša slovenská firma nemôže zohrať rozvojovú úlohu a budovať firmy hoci aj v zahraničí? Nemôžeme očakávať, že každú slovenskú firmu postaví na nohy zahraničný investor. Podnikateľ sa má usilovať o prospech svojej firmy a väčšinu vyprodukovaných zdrojov do nej aj vracať v záujme jej vitalizácie. Za tých vyše desať rokov už každý mohol niečo urobiť alebo ak biznis nezvládal, mal ísť od toho preč. Ak skrachoval jednotlivec, to bolelo iba jeho, ale ak ako vlastník zničil firmu, povedzme s dvoma tisíckami zamestnancov, to

bolelo všetkých,

privádzalo do zúfalstva ich rodiny. Podnikanie nie je nič iné, ako uplatnenie svojich schopností a poznatkov na prospech všetkých, čo vo firme pracujú vrátane podielu na podporu celospoločenských všeprospešných aktivít. Avšak ešte stále sa mnohí nazdávajú, že každý podnikateľ je zlodej a tunelár, že podnikateľ nemôže mať čisté úmysly. Preto mnohí aj schvaľujú vytváranie čoraz komplikovanejších podnikateľských podmienok, čo sa prejavuje aj v nových zákonoch. Pre podnikateľov zabezpečujúcich zamestnanie, prácu, rozvoj regiónu a finančné zdroje štátnej administratíve na jej experimenty a spotrebu je nedôstojné takéto správanie. Ich činnosti sú pohlcované rôznymi brzdiacimi regulačnými opatreniami, a tak nie je možné naplno rozviť ich tvorivý potenciál na dosahovanie úspešného rozvoja a rastu svojich firiem, a tým aj Slovenska.

Ak zhrniem problémy, s ktorými sa podnikateľ v každodennej praxi stretáva, je tu celá oblasť potrebných zmien na podporu podnikania:

a) zjednodušenie administratívnej agendy firiem a fyzických osôb,

b) podpora malého a stredného podnikania pri jeho zakladaní a nábehu aktivít, ako aj výskumnej, vývojovej činnosti pre tieto firmy,

c) uskutočnenie zdravotníckej, dôchodkovej a sociálnej reformy, a tým odštartovanie systému kolektívneho investovania cez vzniknuté fondy,

d) vytvorenie účinného a fungujúceho právneho a vykonávacieho systému vymáhania pohľadávok veriteľmi a ozdravenie nevhodných a nefungujúcich podnikateľských aktivít likvidáciou a konkurzom,

e) dokončenie majetkového vyrovnania sporných a neprehľadných vlastníckych vzťahov,

f) oživenie kapitálového trhu a vytvorenie ďalších podmienok pre kolektívne investovanie,

g) na vytvorenie vhodných predpokladov na podnikanie do budúcnosti a úspešného zaradenia sa Slovenska medzi moderné krajiny je nevyhnutné začať vhodnú reformu stredoškolského a vysokoškolského (univerzitného) či dištančného vzdelávania a pôsobiť na novú generáciu rozvojom ich vzdelanosti,

h) v daňovej oblasti vytvorenie stimulačných daňových odvodov a odpočítateľných položiek od daňového základu či započítateľných položiek do nákladov a premietnutia morálneho a fyzického opotrebenia hmotného a nehmotného majetku či zamestnaneckých výhod (poistné, úrazové a dôchodkové poistenie a investovanie),

i) dôležitou oblasťou daňových úľav je sponzorstvo a darovanie pre školstvo, zdravotníctvo a kultúru v nadväznosti na ich reformu.