V mene vyššieho princípu

Obetujeme agrokomplex integračným ambíciám?

Európska únia rozmýšľa, ako zvládnuť svoje rozšírenie z hľadiska rozpočtu spoločenstva. Presviedča kandidátske štáty, že na priame platby treba prijať prechodné obdobie. Znamenalo by to, že európski farmári by dostali vyššie dotácie na hektár pôdy, ako by predstavovali vlastné tržby našich poľnohospodárov, ktorí by o dotáciách mohli len snívať. Veľkoplošný systém hospodárenia nám poskytuje oveľa lepšie predpoklady na ekonomiku výroby, takže Slovensko a niektoré ďalšie krajiny by boli vo výhode. Preto EÚ hľadá mechanizmy ako tomu zabrániť. Jednou z potenciálnych možností je, že priame platby by u nás dostávali len tí farmári, ktorí chovajú iba niekoľko desiatok kusov dobytka. Číslo osemdesiat je v tomto prípade množstvo, ktoré zahŕňa najväčší podiel fariem v západnej Európe. Väčšie podniky by tiež

dostali dotácie

na osemdesiat kusov, pričom väčšinový zvyšok farmy by musel byť pri stanovej kvóte taký rentabilný, aby sa podnik ako celok nepoložil. EÚ si uvedomuje, že veľké, progresívne farmy v bývalom východnom bloku sú už dnes konkurencieschopné, čoho sa farmári na Západe obávajú. Pritom vlani bol priemer dotácií v štátoch EÚ na jeden hektár pôdy troj- až štvornásobne väčší ako u nás. Paradoxom je, že v tomto roku by sme mali klesnúť ešte hlbšie. Keď sa prijme prechodné obdobie na priame platby, bude to ďalšia veľmi vážna rana nášmu poľnohospodárstvu, pričom radikálne znižovanie dotácií sa v západnej Európe nedá v najbližšom čase očakávať. Krajiny, ako je Francúzsko, Holandsko ale aj ďalšie, tvrdo stoja na pozíciách tých

priamych platieb,

ktoré momentálne dostávajú. Tamojší poľnohospodári majú silný politický vplyv a nebudú súhlasiť s tým, aby EÚ znížila pre členské štáty finančnú podporu. Nová poľnohospodárska politika EÚ by mala byť prijatá v roku 2008. Ale ak sa chce EÚ rozšíriť v roku 2004, prechodné obdobie by bolo pomerne dlhé a mnoho našich podnikov by asi padlo. Nie je vylúčené, že by to bola až polovica. To by však mohlo znamenať pád celého agrokomplexu. Špekulácie o rozdielnych podmienkach na prechodné obdobia pre jednotlivé asociované krajiny závisia od systému hospodárenia v tom-ktorom štáte. Napríklad v Poľsku sú farmári rozdrobení a všeobecne považovaní za nie dobrých. Nemôžu ohroziť farmárov EÚ. Podobne je to aj v Rumunsku, Bulharsku atď. Preto naši negociátori musia presadzovať

rovnaké podmienky

pre všetky krajiny. Ak vstúpime do EÚ, budeme v spoločnom trhu a v jednom trhu musí byť aj rovnaká podpora. Rovnosť šancí by mali mať všetci. Proces zväčšovania fariem napreduje, no veľmi pomaly. EÚ preto nemá čas aby sa nám ich veľkosťou vyrovnala, a tak zaplatiť účet budeme musíme my. Medzi asociovanými krajinami sa pravdepodobne nájdu také, ktoré obetujú svoj agrokomplex za cenu rýchlejšieho vstupu do EÚ.

V predvstupovom období, keď sa mala zvyšovať produkcia, aby sme dostali čo najvyššie kvóty, bol trend opačný. Výroba agrokomplexu klesla až do tej miery, že v základných komoditách sme stratili sebestačnosť. Sami si tak zahatávame budúcnosť. Máme na to, aby sme napríklad vyrobili ročne až 1,5 miliárd litrov mlieka. Momentálne sme na hranici jednej miliardy. Na budúci rok, keď by sa mali dohodnúť kvóty s EÚ, nebudeme mať šancu požadovať ich vo výške kapacitných možností, ale len na základe skutočnosti za niekoľko posledných rokov. Pri výbere referenčných období pre stanovenie

výrobných kvót

nemieni EÚ vychádzať z potenciálu novoprijatých krajín, ale z historického princípu, pričom nechce akceptovať obdobie pred výrazným poklesom agrárnej produkcie. Ak by sa teda u nás v budúcnosti zvýšila spotreba mlieka na úroveň spred roku 1989, tak v tomto produkte a výrobkoch z neho budeme závislí od dovozov. V tomto predvstupovom období by sme sa preto mali ešte pokúsiť naštartovať poľnohospodársku výrobu aj na úkor toho, že obetujeme zdroje na podporu exportu. Doterajšie vlády nechali naše poľnohospodárstvo výrazne padnúť. Podpísali sa pod nie príliš priaznivé vyhliadky tejto krajiny. Doterajšie rozličné ekonomické balíčky tvrdo

postihujúce obyvateľov

sa z hľadiska integračných problémov budú javiť ako bezproblémová selanka. Ťažkosti s integráciou síce môžu pod tlakom času nahradiť politické rozhodnutia, ale nie je vylúčené, že sa to napokon neskončí obetovaním agrárneho sektora a v nemalej miere aj celého vidieckeho priestoru vyššiemu princípu európskej spolupráce.

Vladimír Turanský