Presvietiť zahmlené ovzdušie

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku situáciu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje starosta KŽS Anton Raško.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne mohli urobiť pre jeho zlepšenie?

- Vytváranie štandardných demokratických podmienok pre občanov po 10-ročnom vývoji a približovanie sa úrovni európskych krajín nepociťujú občania, ale najmä mladá generácia v príprave do života. Chýba systémový prístup a koncepcia sústavného zvyšovania životnej úrovne, zabezpečenia zamestnanosti, rozvoja hospodárstva, zdravotníctva a prispôsobenie školstva podnikateľskému životu. Aj keď celkové ovzdušie je dosť zahmlené, treba ho presvietiť a dať ľuďom a najmä mladej generácii vôľu a chuť aktívne sa zúčastniť na reštitúcii nášho demokratického štátu, ktorý tu už bol v rokoch 1920 až 1948, v nových podmienkach. Osobne mám záujem najmä o reštitúciu stredného stavu, z ktorého pochádzam, najmä živnostníctva a remesiel, ktoré boli likvidované v roku 1950. Na tento účel som vypracoval v roku 1998 dva projekty., ktoré plníme s pomocou „nadšencov“ z rezortov, krajov, okresov, výskumných ústavov a zo živnostenských organizácii (ktorí to nemali v pracovnej náplni). Prvý projekt riešil oživenie vidieka optimalizáciou rozmiestnenia živností najmä remeselných a po skúšobnom odskúšaní v okrese Malacky v roku 2000 dal podnet na založenie 22 živností dlhodobo nezamestnanými v okrese. Súčasne sa rozširuje na všetky okresy a očakáva sa, že priestor, ktorý sa vytvorí, dúfajme, pre 10- až 20-tisíc pracovných miest, sa čoskoro v spolupráci so starostami obcí aj vyplní. Druhý projekt sa zameriava na dosiahnutie európskeho, najmä nemeckého a rakúskeho, štandardu v produktivite a v kvalite remeselných prác, ktoré u nás štyridsať rokov stagnovali a podstatne zaostali za európskym priemerom. Cechmi sú rozpracované vzorové dielne. Pripravuje sa Inštitút pre rozvoj remesla a inkubátory, v ktorých sa počíta so zakladaním podnikov a družstiev a s využitím nových technických riešení, ktoré vznikli na našich vysokých a odborných školách, výskumných ústavoch a SAV.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Pomoc zahraničných investorov najmä v rozvoji nášho priemyslu je veľmi žiaduca a vítaná, ale nezamestnanosť rieši iba z malej časti. Treba viac podporiť domáce živnostenské a malé podnikanie a ako podnikateľov pripraviť tiež počas štúdia záujemcov z vysokých škôl. Nedoceňuje sa tiež družstevné podnikanie, ktoré má u nás vyše storočnú tradíciu a dnes vo svete zaujíma významné postavenie.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Transformácia hospodárskeho vývoja SR je poznačená veľkými stratami a únikom kapitálu a mozgov do zahraničia. Túto sa nepodarilo včas podchytiť najmä tým, že sa zabudlo včas obnoviť stredný podnikateľský stav a vytvoriť mu spoločenské zázemie, ktoré mal do roku 1950. Zákonom zriadená Slovenská živnostenská komora by mala získať potrebné materiálne zázemie na spoločenskú aktivitu reštitúciou štátom v roku 1950 zhabaného živnostenského majetku, najmä živnostenských domov. Je to žiaduce aj preto, lebo vývoj takýchto organizácií v Európe pokračoval ďalej a majú rozsiahle spoločenské zázemie, napríklad v každom kraji v Rakúsku sú zriadené inštitúty na vzdelávanie a podporu živnostníctva a malých a stredných podnikov. Túto medzeru treba v najbližšom čase vyplniť, aby z malých a zo stredných podnikov, živnostníkov a z remeselníkov sa vytvorila dobre fungujúca slovenská živnostenská komora, ktorá sa môže plne angažovať v rozvoji nášho hospodárstva.