Odpad nás čo nevidieť pohltí

Zákon je na svete, začne platiť, spor však ďalej pokračuje

Veľmi ťažko a dlho sa rodil zákon o odpadoch, ktorý ukladá nové povinnosti mestám a obciam a nielen im. Zákon má veľa odporcov i zástancov. Jedno je však pravda, jeho prijatie je dôležitou podmienkou vstupu do EÚ. Najviac odporcov a pripomienok bolo a je najmä zo strany výrobcov nápojov, ktoré sú balené do plastových fliaš. Tí by mali prispievať nemalými sumami do Recyklačného fondu, a tak tvrdia, že sa to premietne do cien výrobkov a tie ich sa stanú menej konkurencieschopné, prípadne, že oni sami si dokážu lepšie poradiť s odpadmi, ktoré vznikajú z prázdnych fliaš. Dlhé diskusie sa vedú, čo je pre ochranu životného prostredia lepšie, vyrábať vratné obaly, ktoré treba zvážať a umývať, alebo nevratné, ktoré potom vytvárajú odpad. Doteraz nikto nedal jednoznačnú odpoveď, čo je pre prírodu lepšie. Jedno je však isté, brehy riek sú zrkadlom vzťahu ku krajine, v ktorej žijeme. Tisíce prázdnych fliaš v prírode nech sú nám mementom, že treba nájsť riešenie, ako dostať plasty z prírody tam, kam patria. Keby ste tak navštívili napríklad vodné dielo Kozmálovce. Celé jeho brehy sú pokryté množstvom plastového odpadu, nevynímajúc ani prázdne obaly od olejov, ktoré sú klasifikované ako nebezpečný odpad najmä vo vzťahu k vode. Po novom roku ostane najmä na mestách a obciach, aby dokázali zabezpečiť zber všetkých druhov odpadov tak, aby ich občan mal kam dávať. Treba však hľadať cesty, ako odpad, ktorý je už v prírode, dostať na recykláciu, spálenie alebo aspoň na riadenú skládku odpadov.

Jaroslav Burjaniv