Spotrebiteľ netuší, o čo ide

Pre niekoľko halierov dodávatelia rušia dlhodobé zmluvy

Dodávateľsko-odberateľské vzťahy môžeme prirovnať ku kométe. Tiež zažiaria a zhasnú. Dodávatelia mlieka sú spokojní, že im z bielej životodarnej tekutiny plynú peniaze, lebo zmluva ich voči odberateľovi zaväzuje, ale len dovtedy, kým im iný za nakúpený liter mlieka zaplatí o dajaký halier viac. Zmluva-nezmluva, výrobca mlieka siahne po šanci, aj keď vie, že si so zmluvným partnerom naštrbí dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Čo na tom, že odberateľ pomohol prvovýrobcovi, keď bol v úzkych. Ak mu to odberateľ, s ktorým uzatvoril dlhodobú zmluvu, vyčíta, nezačervená sa, vyhýbavo odpovie: Kto dá viac, berie! S obchodnými reťazcami sme súhlasili,

ale sme netušili,

koľko problémov nám spôsobia najmä v súčasnosti, keď sa slovenské mliekarstvo ocitlo na rázcestí. Vstup zahraničného kapitálu do niektorých mliekarní vyostril konkurenčný boj nielen o surové kravské mlieko, ale aj o pozície na trhu. Mliekarne posilnené zahraničnými investormi začali hľadať nových dodávateľov i odberateľov. Čoraz viac sa hovorilo o nečestnej hre nákupcov mlieka. Vyššia cena, ponúkaná v halieroch, ktorých hodnota sa znásobuje množstvom nakúpených litrov, zapríčiňuje spory medzi zmluvnými a novými odberateľmi mlieka. V niektorých mliekarňach, do ktorých prvovýrobcovia prestali mlieko dodávať, zápasia s nedostatkom suroviny, čím je ohrozená produkcia. Nuž a v mliekarňach, ktoré pridanými haliermi k stanovenej nákupnej cene získavajú viac mlieka, produkcia rastie. Darmo, nie každý boj je čestný, tobôž nie konkurenčný! V niektorých mliekarňach je produkcia ohrozená, v niektorých vyrábajú viac. Zásluhou narušených dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Škoda, že dodávatelia, ktorí zmluvné dodávky knokautovali, si neuvedomujú, že krátke

cenové efekty

nemôžu mať pre prvovýrobu dlhodobú perspektívu, lebo podvedený zmluvný odberateľ nemusí súhlasiť s návratom novým odberateľom odvrhnutého dodávateľa. Veru, producent mliečnych výrobkov nie je na tom až tak dobre, ako sa niektorí kupujúci nazdávajú. Už aj preto, že zvyšujúce sa vstupy do výroby a ohrozené dodávky mlieka im spôsobujú starosti, rovnako aj odberatelia v supermarketoch, ktorí nútia producenta dodávať výrobky za ceny nižšie, aké sú ich výrobné náklady. Preto aj producenti mliečnych výrobkov tvrdia, že ich dodávajú do obchodov takmer zadarmo. Žiaľ, manažéri vo veľkoobchodoch sa snažia presvedčiť kupujúcich, že súčasné metódy (pre nich výhodné) prebrali zo zahraničia. V skutočnosti však ide o silný ekonomický tlak, ktorý

brzdí vývoj

výrobnej základne, čo môže vyústiť v nedôveru kupujúcich ku tomu-ktorému potravinárskemu podniku. Náš spotrebiteľ si však neuvedomuje, o čo v tejto hre ide. Trhové vzťahy by nemali byť ľahostajné vláde ani parlamentu, mali by vyvinúť väčšie úsilie na prijatie zákona o obchodných reťazcoch. Iniciatívnejší by však mali byť aj poľnohospodári najmä pri dodržiavaní podpísaných zmlúv. Vláda nemôže odťahovať ruky od problémov poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu a nezaostávať v podpore za úrovňou v okolitých asociovaných krajinách.

A ešte niečo: Pri hľadaní konsenzu medzi domácimi obchodnými reťazcami a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou zatiaľ nedošlo k zhode. Je to na škodu prospešnej veci, lebo spoločný návrh na úpravu väzieb medzi výrobou a obchodom bol by štátnou exekutívou i zákonodarným zborom určite vnímaný inak, ako keď každá strana postupuje individuálne.

Ing. Ján Šimunek

predseda SMZ