|
|||||||||||||||||
Streda 12.Decembra 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Potrebné, nie však lacnéUmelé zasnežovanie stabilizuje ich príjmy Technické zasnežovanie, ktoré vo svete na mnohých miestach je otázkou spoločných investícií, sa na Slovensku začalo rozvíjať až v deväťdesiatych rokoch. Dialo sa tak za výdatnej pomoci záujmového združenia lanoviek a vlekov Lavex a využívania podporného programu rozvoja cestovného ruchu ministerstva hospodárstva realizovaného prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Prvý zasnežovací systém na Slovensku vôbec sme postavili na Štrbskom Plese na zasnežovanie skokanských mostíkov v čase príprav na majstrovstvá sveta v klasických disciplínach v roku 1970. Neskôr ho rozšírili o priestor štartu a cieľa bežeckých tratí a na zasnežovanie svahu Interski. S novým projektom zasnežovacieho systému naštartovala až v roku 1996 akciová spoločnosť 1. Tatranská. Výstavba nového systému si vyžiadala dobudovanie novej trafostanice, čím sa umožnilo zvýšenie elektrického príkonu na využívanie zasnežovacieho systému v noci aj cez deň na plnú kapacitu. Zdrojom vody sa stalo Štrbské pleso (rozloha 20 hektárov), pričom sa prehodnocovala ekologická stránka spojená s úbytkom vody v jazere. Podľa dlhodobých autorizovaných mesačných meraní hydrometeorologického ústavu kolíše hladina plesa v závislosti od hydrologických podmienok do 80 cm. Vznikli obavy, či čerpanie vody z plesa neovplyvní negatívne túto úroveň. Ukázalo sa, že hladina vody v dôsledku jej čerpania na potreby zasneženia v zimnom období pri okamžitom odbere 18 000 kubických metrov klesla o 9,1 cm. Odber sa nerealizuje okamžite, ale v rozpätí približne 90 dní. Mesačne to predstavuje približne 3 cm za predpokladu, že do Štrbského plesa by nepritekala žiadna voda. Sneh po roztopení na jar cez skalnú morénu sa vráti späť do jazera. Zasnežovací systém vystavali v troch etapách. Prvá bola v roku 1996, keď postavili nízkotlakový prívodný systém od jazera po čerpaciu stanicu v budove stanice I.D Mostíky. Odtiaľ vybudovali tlakový rozvod vody cez Esičko a Interski po odvzdušňovaniu šachtu a prečerpávacie zariadenie pri vrcholovej stanici vleku Interski. Druhá etapa zasnežovacieho systému, ktorá zabezpečuje dosneženie Soliska v jeho hornej časti, sa datuje do roku 1997. Až v roku 1999 ukončili tretiu etapu, ktorá znamenala vybudovanie vetví z ľavej strany Interski na pravú v dĺžke 50 metrov. Súčasťou zasnežovacieho systému bolo vybudovanie novej trafostanice pri I.D Mostíky. Podmienkou zo strany VEZ Košice bola rekonštrukcia centrálnej trafostanice pri objekte Kafex. Na túto centrálnu trafostanicu, slúžiacu potrebám všetkých subjektov Štrbského Plesa, združili investície, na ktorej sa podieľali VEZ Košice so spoločnosťami 1. Tatranská, hotel Patria, Slovenské kúpele Štrbské Pleso, hotel FIS a hotel Panoráma. Rudolfa Vallová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |