Návrat k Babylonu?

Na svete sa hovorí viac ako šesťtisícpäťsto jazykmi. Polovica z nich je ohrozená. Každých štrnásť dní mizne z lingvinistickej mapy sveta jeden.

Jazyky rovnako ako všetky živé organizmy závisia od vhodného prostredia, v ktorom môžu existovať a rozvíjať sa. Ak vymrú, je to z podobných dôvodov, ako keď zahynie rastlinný či živočíšny druh. Ak ich zahubí niekto silnejší, prídu o prirodzené prostredie alebo podľahnú úspešnejším konkurentom. Pokiaľ ide o jazyky, prežitie najsilnejších nie je dané ani schopnosťami, ani adaptabilitou, ale ekonomickou a vojenskou silou a kultúrnou prestížou. Hviezda jednotlivých jazykov vychádza a zapadá podľa bohatstva a blahobytu spoločnosti, ktorá danou rečou hovorí.

Svetová veľmoc prvej veľkosti, Spojené štáty, je na vrchole ekonomického rozvoja. Ich hegemónia v hospodárskej i v kultúrnej oblasti je nepopierateľná. Svetovým dorozumievacím jazykom sa logicky stáva angličtina. V minulom roku po anglicky hovorila štvrtina svetovej populácie. Pre štyristo miliónov, z ktorých väčšina žije v USA a vo Veľkej Británii, je angličtina hlavným jazykom. Pre ďalšiu viac ako miliardu je druhým alebo tretím jazykom. Angličtina sa pomaly, ale dôsledne stáva medzinárodným jazykom obchodníkov, vedcov, umelcov. Tri štvrtiny svetovej korešpondencie a osemdesiat percent elektronickej pošty prostredníctvom internetu sa vedie v angličtine.

Nikdy v histórii nehovorilo toľko ľudí na toľkých rôznych miestach rovnakým jazykom, tvrdia vedci. Prečo sa angličtina stáva svetovým dorozumievacím prostriedkom? Lingvinistické dôvody pre to neexistujú. Skôr naopak. Gramatika je zložitá, výslovnosť výstredná, hláskovanie prinajmenšom nezvyčajné. Ako vedci zdôrazňujú, logika nie je rozhodujúca pri vytváraní svetového dorozumievacieho poriadku. Podľa ich názoru jazyk je silný, ak je silný národ, ktorý ním hovorí. Táto moc môže byť vojenská, kultúrna alebo ekonomická či všeobecná. Ďalším významným faktorom je pružnosť. Schopnosť rozširovať slovník, obohacovať ho, prispôsobovať sa vývoju techniky, vedy, kultúry. Z tohto hľadiska vnímajú angličtinu ako „vysávač“, ktorý nasáva výrazy zo slovníkov celého sveta. Podľa odhadu cambridgeských vedcov prenikajú do štandardnej angličtiny výrazy z viac ako stopäťdesiat jazykov.

Dá sa predpokladať, že s rozširovaním medzi ľuďmi, pre ktorých nie je rodnou rečou, sa bude angličtina prispôsobovať regionálnym pomerom. Podľa vedcov nemožno vylúčiť, že dôjde k podobnému vývoju ako to bolo s latinčinou, z ktorej približne pred 150 rokmi vznikla francúzština, španielčina, portugalčina a ďalšie jazyky, ktorých používatelia si dnes vzájomne nerozumejú. Novými jazykmi, ktoré majú pôvod v angličtine, sa hovorí už dnes. Boli dokonca publikované slovníky ázijskej, austrálskej, karibskej a juhoafrickej angličtiny, obsahujúce výrazy, ktorým Angličania či Američania nerozumejú.

Na otázku, čo považuje za najdôležitejšiu udalosť v modernej histórii, odpovedal v roku 1898 nemecký štátnik Otto von Bismarck: „Skutočnosť, že sa v Severnej Amerike hovorí po anglicky.“ Skutočnosťou zostáva, že pre najväčší počet ľudí na svete však nie je prvým jazykom angličtina, ale čínština. Hovorí ňou viac ako sedem miliónov ľudí, zvyšok populácie na území Číny hovorí desiatkami malých, neraz vymierajúcich jazykov. Na druhom mieste je angličtina, ktorú ako prvý jazyk používa viac ako štyri milióny ľudí. Tretiu pozíciu obsadila španielčina. Ruština je na ôsmom a nemčina na desiatom mieste.

Na ostrove Prince of Wales v aljašskom zálive žije osemstočlenný národ. Hovorí jazykom tlingit (vyslovuje sa klink-it). Pred štyridsiatimi rokmi týmto jazykom bežne hovorili všetci príslušníci tejto etnickej skupiny. Dnes ním hovorí iba hŕstka, väčšinou starších ľudí. Ak tento jazyk zmizne z lingvinistickej mapy, bude to iba jedna z mnohých epizód.

Starý zákon opisuje mýtickú dávnovekú spoločnosť ako komunitu hovoriacu jediným jazykom. Pýcha ich obyvateľov rástla, postavili si mesto na planine a vežu, ktorá mala siahať až k nebesiam. Boh, urazený ich opovážlivosťou, ich potrestal. Rozdrobil jednotný jazyk na veľký počet vzájomne nezrozumiteľných rečí. Dnes sa vývoj uberá opačným smerom. Masový vývoj turistiky zbližuje najvzdialenejšie oblasti. Telekomunikačné technológie a internet poskytujú rovnaké informácie ľuďom na celom svete. Svet sa stáva malou dedinou, kde si každý s každým môže rozumieť. Vraciame sa do šťastných čias pred Babylonom?

Vedci upozorňujú, že jazyky, ktorými hovoria malé počty ľudí, miznú. Málokto si uvedomuje, že ich zánik znamená viac než smrť jednej podivnej, nezrozumiteľnej reči. Každý jazyk je božský a nekonečný ako mystérium živého organizmu, rastliny či živočícha. Prečo by sme mali jeho zánik ľutovať menej ako vyhynutie živočíšnych či rastlinných druhov. Pokiaľ si to neuvedomíme, vymrie v budúcich sto rokoch deväťdesiatpäť percent existujúcich jazykov.

(kab)

Rozdelenie svetových jazykov

Európa 3 % (209)

Amerika 15 % (949

Ázia 15 % (2034)

pacifická oblasť 21 % (1341)

Afrika 31 % (1995)

(Celkový počet jazykov 6528)

Hlavné svetové jazyky

(Počet ľudí v miliónoch, pre ktorých je uvedená reč hlavným jazykom)

Čínština 726

Angličtina 427

Španielčina 266

Hindčina 182

Arabčina 181

Portugalčina 165

Bengálčina 162

Ruština 158

Japončina 124

Nemčina 124