Titul je len štartovacou podmienkou

Študenti a absolventi vysokých škôl o budovaní kariéry a úniku mozgov (3)

S cieľom priblížiť myslenie, predstavy a očakávania tých, ktorí s vysokoškolským diplomom vstupujú na trh práce, sme 17. 10. a 14. 11. na tomto mieste uverejnili prvé dva z piatich rozhovorov s mladými ľuďmi - absolventmi, resp. končiacimi študentmi vysokej školy. V poradí tretím osloveným je Ing. Martin Štefunko, ktorý od začiatku tohto roka pracuje v Penta Group, a. s.

Čo presne ste študovali a podľa čoho ste sa orientovali pri výbere školy?

- V rokoch 1995 až 2000 som študoval na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity (EU) v Bratislave špecializáciu Peňažníctvo zahŕňajúcu komerčné bankovníctvo, centrálne banky, medzinárodné financie, burzovníctvo, cenné papiere a finančný a kapitálový trh. Ekonómia ma uchvátila krátko po nežnej revolúcii, a tak som si bol už v druhom ročníku gymnázia istý, že sa jej chcem venovať v budúcnosti. Vďaka tomu ma pri výbere vysokej školy nesužovala nijaká dilema. Podal som si len jednu prihlášku - na EU, čo v tom čase bola a pravdepodobne stále aj je najlepšia alternatíva na Slovensku.

Akým pracovným i mimopracovným aktivitám ste sa venovali počas štúdia?

- Najmä v prvých ročníkoch som popri škole väčšinu času venoval domácemu samoštúdiu - študoval som to, čomu sme sa v škole nevenovali vôbec alebo len v obmedzenom rozsahu. Inak povedané - rozširoval som horizonty svojho poznania. Okrem toho som dosť športoval. Neskôr som ako dobrovoľník pracoval v nadácii F. A. Hayeka a ku koncu štúdia som krátko pracoval u jedného obchodníka s cennými papiermi.

Ako by ste obstáli v porovnaní so spolužiakmi? Je pravda, že väčšina študentov popri štúdiu pracuje?

- Ťažko povedať. Nikdy som nerobil výskum na túto tému... Na škole bolo dosť takých, čo sa venovali najmä „oficiálnemu“ štúdiu. Niektorí, podobne ako ja, v škole ani tak často neboli, ale študovali pomimo - doma, v knižniciach, prípadne ešte aj pracovali. Iní v podstate hneď od začiatku smerovali do praxe a škola nestála v strede ich záujmu. Mnohí študenti však žili klasickým študentským životom - veľa zábavy, trochu učenia a sem-tam nejaké brigády.

Absolvovali ste počas štúdia nejaké zahraničné študijné pobyty? Ak áno, ako hodnotíte ich prínos?

- V treťom ročníku som v rámci programu Tempus úspešne zvládol konkurz a strávil jeden semester na univerzite J. Keplera v rakúskom Linzi, kde som študoval najmä oblasť finančných a kapitálových trhov, ekonomickej teórie a podnikových financií. Myslím, že to bola skvelá skúsenosť. Zdokonalil som sa v nemčine a získal nové vedomosti nielen z ekonómie, ale aj o inej krajine, jej charaktere, kultúre, spôsobe života... Okrem toho je niečo úplne iné žiť a študovať v cudzom prostredí, kde je človek odkázaný sám na seba. Táto skúsenosť ma dosť ovplyvnila a svojím spôsobom aj posilnila.

Aké študijné výsledky ste dosahovali a čo pre vás známky znamenali?

- Formálne povedané výborné, keďže som študoval na samé jednotky. Známky samy osebe však neznamenajú nič. V mojom prípade som ich chápal ako vyhodnotenie mojej práce. Som typ človeka, ktorý ak niečo robí, tak sa to snaží robiť čo najlepšie. Jednoducho mi to nedá, neviem niečo len tak „odfláknuť“. A známky som chápal ako čosi, čo ľuďom okolo mňa povie, či to robím dobre alebo zle. Zlú známku som jednoducho pociťoval ako zlyhanie. A keďže som človek ako každý iný, ani mne nie je tento pocit príjemný.

Ako ste postupovali po absolvovaní vysokej školy? Začali ste si hľadať zamestnanie?

- Po ukončení štúdia som odcestoval na trojmesačnú vedecko-študijnú stáž do USA, konkrétne na Mises Institute v štáte Alabama, kde som, mimochodom, strávil aj posledné leto. Už počas tohto pobytu ma oslovili ľudia z Penta Group, a. s., ktorí o mne vedeli, pretože pár mesiacov predtým mi udelili cenu za vynikajúce študijné výsledky. Hneď po návrate z USA som bol prijatý na doktorandské štúdium na EU. A tesne pred koncom roku 2000 sme sa s mojím súčasným zamestnávateľom dohodli na nástupe do zamestnania.

Ako sa na trhu práce umiestnili vaši spolužiaci? Akým absolventom dávajú zamestnávatelia prednosť?

- Rôzne - niektorí pracujú v štátnych inštitúciách, iní v súkromných firmách. Niektorým sa darí viac, iným menej. Závisí to jednak od školy, ktorú človek skončil, a jednak od samého človeka - od jeho schopností a preferencií. Zamestnávatelia dávajú prednosť tak ako hocikto iný lepšiemu pred tým horším. Niektorí kladú väčší dôraz na teoretické schopnosti, iní na praktické skúsenosti. Najlepšie je mať oboje, taký kandidát je v konkurenčnej výhode voči iným uchádzačom.

Ako dnes hodnotíte to, čo vám dala vysoká škola?

- Popri všeobecnom rozhľade je tým najlepším, čo mi vysoká škola dala, titul. Možno to neznie dobre, ale je to tak. Ak niekto chce niekde pracovať, tak prvé, na čo sa ho spýtajú, je dosiahnuté vzdelanie - teda titul. Až potom sa pýtajú na vedomosti, znalosť jazykov či prax. V konečnom dôsledku je však titul len štartovacou podmienkou na úspech v profesijnom živote. Nakoniec vždy rozhodujú schopnosti a výkon. Titul nikoho nezachráni. Mladí ľudia, ktorí to chcú niekam dotiahnuť, si to uvedomujú, a preto sa nespoliehajú len na „oficiálne“ študijné plány, ale dopĺňajú si vedomosti samostatne a angažujú sa aj mimo školy.

Čo si myslíte o „úniku mozgov“, ktorý sa tak často spomína v súvislosti s odchodom mladých ľudí do zahraničia?

- Keď niekto chce odísť a má aj kam, t. j. je o neho záujem, nech ide. Je to slobodné rozhodnutie každého človeka. Nerobil by som z toho tragédiu. Tragédiou je, ak niekto chce odísť do zahraničia, kde oňho majú záujem, ale politici či úradníci mu v tom bránia. Chvalabohu, aj na Slovensku sú už jednotlivci a firmy, ktorí dokážu oceniť kvalitných, nadaných a schopných mladých ľudí a absolventov. Tí vďaka tomu nemusia čeliť dileme: odísť či neodísť? Je to dôležité najmä pre tých, ktorí majú citovú náklonnosť k tejto krajine a k blízkym, ktorých by museli opustiť.

Čo oceňujete na vašom súčasnom zamestnávateľovi? Pracujete na svojom ďalšom vzdelávaní?

- V Penta Group, a. s., som začínal ako asistent člena predstavenstva. Dnes pracujem ako investičný manažér a dúfam, že o nejaký čas sa dostanem na pozíciu projektový manažér. Tomu je podriadený aj plán a proces môjho ďalšieho vzdelávania. Snažím sa venovať najmä tým veciam, kde osobne pociťujem slabé miesta.

Je z hľadiska budovania vašej kariéry dôležité niečo, na čo som sa nepýtala?

- Áno. Moja rodina.

Jana Hyžová