Vraj sú bez slušnej dotácie

Takmer 122 miliónov za päť rokov sa tenistom máli

„Od roku 1940 nezískal slovenský tenis žiadnu slušnú finančnú či materiálnu podporu, všetko za tie roky išlo do futbalu a hokeja,“ vyhlásil generálny sekretár STZ Igor Moška na tlačovej konferencii s ministrom školstva SR Milanom Ftáčnikom. „Už viac než šesťdesiat rokov čaká slovenský tenis na poriadnu investíciu,“ uviedol prezident STZ Tibor Macko v slávnostnom prejave na vyhlasovaní najlepších tenistov roka v SR. Tieto

dve vety

sa vynorili akoby štít na obranu proti spŕške kritiky a námietok, ktoré sa šírili i šíria geometrickým radom súhlasne s narastajúcou nespokojnosťou so všetkým, čo sa u nás v tomto období deje. Pripomeňme, že ľudia sú nespokojní so situáciou v zdravotníctve, v školstve či napríklad v doprave. A v tomto časovom úseku spoločenskej rozladenosti Ministerstvo školstva SR predložilo dva návrhy na rokovanie vlády s výraznou požiadavkou na výšku dotácie zo štátnej pokladnice:

1. dotáciu projektu „Vráťme šport školám!“ v sume 800 miliónov korún,

2. dotáciu výstavby Národného tenisového centra (NTC) v Bratislave v hodnote 332 miliónov korún.

Napriek tomu, že sa ekonomickí ministri skepticky vyjadrovali k obidvom návrhom už v konzultačnom období, vláda schválila

druhý návrh

napriek tomu, že rezort školstva - podľa vyjadrenia M. Ftáčnika - za prioritu považoval prvý projekt. Podľa všetkého preto, že mal silnú podporu v osobe vicepremiéra Ivana Mikloša. „Väčšina členov vlády bola za predložený návrh výstavby NTC a hoci sa z toho teraz viacerí snažia vyzuť, ja som pevne presvedčený o správnosti tohto kroku,“ vyznal sa verejne na pódiu koncertnej siete v Redute minulý štvrtok druhý najsilnejší muž súčasnej vlády SR pri príležitosti vyhlasovania najlepších tenistov roka na Slovensku. So šarmom jemu vlastným odmeňoval Henrietu Nagyovú, po nej aj Dominika Hrbatého, víťazov tejto ankety a vôbec mu neprekážala poznámka prezidenta Slovenského tenisového zväzu (STZ) Tibora Macka o šesťdesiatročnom pôste slovenských tenistov.

Zaujímalo nás, o aké zanedbávanie zo strany štátu teda ide. Zoberme si posledné obdobie, povedzme piatich rokov. Pravdu povediac, je to časový úsek zhodný s úsilím STZ presadiť návrh na dotáciu výstavby NTC. Za tento čas na rekonštrukcie tenisových areálov na Slovensku

investoval štát

z verejných zdrojov 11 700 000 Sk. Na činnosť zväzu prichádzali ročne nemalé sumy a ak zoberieme za príklad rok 2000, v ktorom dotácia predstavovala 626-tisíc Sk, potom za spomínaných päť rokov je to 3 130 000 slovenských korún. Podľa informácií so STZ dostával zväz od štátu ročne úhrnom 9,5 mil. Sk (za päť rokov to je 47,7 mil.), ktoré boli účelovo viazané. Dodajme, že od ITF za Davis Cup a Fed Cup 8,0 mil. Na odkúpenie tenisového areálu Slovana Bratislava, teda objektu, kde by malo stáť NTC, dostal STZ 24 miliónov Sk. Pred rokom získali tenisti od štátu 1,8 mil. Sk na projekt NTC a v tomto roku - ešte pred schválením spomínaných 332 miliónov - putovalo na konto STZ ďalších 30 miliónov spoločných korún.

Slovenský tenis má vo svojej výkladnej skrini brilantné šperky, najjagavejším je olympijské zlato Miloša Mečířa zo Soulu 1988. Spomeňme však na olympiádu v Sydney 2000, ani jeden z našich tenisových zástupcov neprešiel cez druhé kolo... Pritom na prípravu

členov TOP tímu

pre OH 2000 Karola Kučeru a Dominika Hrbatého to neboli malé sumy (spolu 3 870 000 Sk), z Kučerovej položky na investície (1,2 mil. Sk) sa vraj postavil asfaltový tenisový dvorec. V súčasnosti nám medzi mužmi patrí trinásta priečka vo svete, v prvej stovke máme iba Hrbatého. U žien je v najlepšej stovke päť dievčat, výsledky v súťaži národných družstiev už tak nehrejú. Je možné argumentovať aj šírkou členskej základne, no tu asi bremeno investície do budúceho Hewitta či Capriatiovej nesú rodičia. Tak ako nechceme spomínať ďalšie finančné prostriedky získané zväzom, povedzme ako ocenenie za kvalitnú organizáciu DC stretnutí od Medzinárodnej tenisovej federácie (za posledné dva roky 50 tis. USD) a ďalšie sponzorské príspevky, nemali by tenisti „žalostiť“, že od čias Slovenského štátu na nich vraj nikto nemyslel. Nie je to totiž pravda.

Martin Sládek