Záhadná videonahrávka

Rozruch okolo videonahrávky, ktorá údajne usvedčuje Usámu bin Ládina zo spáchania útokov na WTC a Pentagón, je prinajmenej neadekvátny.

Urobme si krátku rekapituláciu. K tragédii došlo 11. septembra. Po prvom strachu a šoku americké úrady začali hovoriť o podozrivých. Všetky stopy ukazovali na bin Ládina a jeho teroristickú sieť al-Káida. S pokračovaním vyšetrovania sa podozrenie menilo na istotu. Prezident Bush hovorí o nezvratných dôkazoch. USA požiadali afganské hnutie Taliban, aby vydalo bin Ládina a splnilo ďalšie podmienky. Nestalo sa. Bomby začali padať na Kábul 7. októbra. Počas posledných dvoch mesiacov na Afganistan padli tony výbušnín, krajinu ovládli protitalibanské frakcie, ale ani americkí či britskí vojaci tu nie sú raritou. Bin Ládinove dni sú podľa všetkého zrátané.

V takejto situácii sa v meste Džalálabád objaví záhadná videonahrávka. A zrazu sú jej plné médiá a stáva sa príčinou viacerých politických dilem. Viceprezident Dick Cheney po prezretí videozáznamu poznamená, že Ládin vie o útokoch veľmi veľa podrobností. Prezident Bush je omnoho dojatejší - tvrdí, že saudský milionár nemá dušu a svedomie. Zrazu sa ako mimoriadne závažná prezentuje otázka, či je nahrávku vhodné zverejniť alebo nie.

K čomu je však dobrý všetok ten rozruch? Môže videonahrávka dokázať, respektíve potvrdiť niečo, čo už nebolo dokázané? Ak áno, tak je to dosť smutné. Znamenalo by to totiž, že dôkazy, na základe ktorých sa USA rozhodli bombardovať Afganistan, neboli až také nezvratné. A čo je ešte horšie, na základe podobne nedostatočných dôkazov by mohli zaútočiť aj na ďalšiu krajinu. Ak videonahrávka neprináša nič nové, tak naozaj nie je o čom hovoriť.

Rastislav Boldocký