Stavajú na tom, čo ich spája

Generácia 74 sa dokáže presadiť aj bez protekci

Každý poctivý mladý človek chce pracovať a byť za svoju prácu primerane odmenený. Keď nie v rodnej krajine, skúša šťastie inde. Kedysi sa od nás za prácou a lepším zárobkom chodilo do Česka a za more a ani dnes nie je odchod schopných mladých ľudí do USA a krajín západnej Európy ničím nezvyčajným. Práve vyspelé štáty ponúkajú slovenským vzdelaným ľuďom, hlavne informatikom, okrem lepšieho finančného ohodnotenia aj perspektívnejší osobný rast, rýchlejší prístup k najnovším technológiám a svetovým trendom, zdokonalenie jazykových schopností a nakoniec i spoznávanie nových kultúr.

Okrem úspešného ukončenia štúdia a absolvovania niektorých medzinárodných skúšok treba mať aj šťastie pri získaní pracovného povolenia. Ale tým sa to len začína. Západné krajiny sú totiž skutočným „západom“ len pre tých, ktorí sú schopní presadiť sa v tvrdej konkurencii, kde sú odkázaní len na seba a svoje schopnosti. Bez strýkov, známych a iných „cestyšliapačov“.

Prečo odišli

„Jedným z hlavných dôvodov môjho odchodu bolo, že som nevidel perspektívu rastu v odbornej oblasti. Ďalším faktorom bola moja neuspokojivá ekonomická situácia a v neposlednom rade svoju úlohu zohrala aj politická situácia na Slovensku,“ začína rozprávanie Roman D. z B. B. (Sunnyvale, Kalifornia, USA), absolvent košickej elektrotechnickej fakulty.

Peter z Nitry (Dublin, Írsko), ktorý na bratislavskej Ekononomickej univerzite vyštudoval odbor poisťovníctvo, má podobný názor: „Práca v zahraničí pre mňa predstavovala cenné pracovné skúsenosti, zlepšenie jazykových schopností a okrem iného aj skutočné finančné ohodnotenie môjho vzdelania ako čerstvého absolventa.“

Milan zo Žiliny (San Mateo, Kalifornia, USA) je absolventom žilinskej Vysokej školy dopravy a spojov. Svoj odchod odôvodňuje poznaním pracovných podmienok v USA: „Nájsť si zamestnanie v zahraničí som sa rozhodol preto, lebo som už mal čiastočné skúsenosti z pracovného prostredia v USA, videl som tamojšiu pracovnú atmosféru, ktorá sa mi zdala neporovnateľne organizovanejšia ako tá vo firme, v ktorej som vtedy pracoval na Slovensku. No a v neposlednej miere to bol aj záujem robiť a získať skúsenosti v počítačovom centre v Silicon Valley.“

Začiatky

v zahraničí sú späté s mnohými problémami. Okrem pracovných ide hlavne o jazykovú bariéru a problémy s ubytovaním a dopravou. Eduard P. z B. B., ktorý dnes žije a pracuje v nemeckom Bonne (vyštudoval odbor geografické informačné systémy) si spomína na svoje prvé dni so zmiešanými pocitmi: „Začiatky boli pre mňa dosť stresujúce. Prišiel som do Nemecka, nemčinu som neovládal, pretože mojím pracovným jazykom bola angličtina, bývanie som mal zabezpečené len v hoteli s tým, že si budem musieť trvalé ubytovanie nájsť sám. Najväčší problém bol v tom, že približne 90 % bytov sa ponúka na prenájom prázdnych. Netušil som, ako sa mi bude dariť, takže som hľadal zariadený byt, aby som nemusel zháňať nábytok, kuchynskú linku a niekoho, kto ju nainštaluje. Nakoniec sa mi podarilo nájsť celkom prijateľné bývanie, dokonca neďaleko práce. Tam ma šéf zobral hneď prvý deň na obhliadku organizácie, predstavil ma asi päťdesiatim kolegom, z ktorých som si nezapamätal ani jednu tvár a ktorým som rozumel každé tretie slovo...“

Milan zo Žiliny sa o svojich začiatkoch vyjadruje o niečo vyrovnanejšie: „Nuž, je pravda, že spočiatku má každý obavy. Ale časom si uvedomíte, že ľudia sú rovnakí na celom svete, majú podobné názory a reakcie, s akými ste sa už stretli dávno predtým. Navyše organizácia práce a spoločnosti v USA je na oveľa vyššom stupni, a to, čo má fungovať, jednoducho funguje. Ten, kto urobí priestupok, je aj primerane potrestaný. To dodáva veciam určitú istotu, na ktorú sa môžete spoľahnúť.“

Braňo M. zo Žiliny (Mountain View, Kalifornia, USA), ktorý vyštudoval odbor kybernetika v doprave a spojoch, oceňuje hlavne

ústretovosť

novej kozmopolitnej spoločnosti, ktorej záujem spočíva v bezproblémovom a čo najrýchlejšom zaradení jednotlivca do spoločenstva, a nie v jeho deštrukcii: „Jazykové problémy nie sú neprekonateľné, hlavne keď má druhá strana záujem pochopiť, o čo vám ide a poslúžiť. Takmer všetky veci sa v Kalifornii dajú vybaviť telefonicky: nájdenie práce, ubytovanie, pripojenie káblového rozvodu, prihlásenie odberu elektriny, objednanie leteniek. Hlavne v oblasti Silikónového údolia, kde je možno každý druhý človek prisťahovalec, sa dá dohovoriť bez väčších problémov. Na jednom mieste tu spolu existujú zástupcovia takmer všetkých národností, rás a vierovyznaní bez badateľných problémov. Ľudia viac dbajú o to, čo ich spája, ako o to, čo ich rozdeľuje. S tým súvisí vyššia miera tolerancie k prejavom rozličných kultúr, pokým sa pravdaže pohybujú v hraniciach zákona a pravidiel slušného správania. Pri vzájomnom rešpekte je včlenenie sa do spoločnosti bezproblémovým procesom.“

Denisa Vojtényiová

(Pokračovanie)