Hospodársky denník
USD48,518 Sk
EUR43,29 Sk
CHF29,249 Sk
CZK1,317 Sk
  Streda  12.Decembra 2001

Funkcie zachovajú, hoci fond zrušili

Minulý týždeň poslanci NR SR po búrlivej diskusii schválili zákon o zrušení väčšiny štátnych fondov. V prípade, že by parlamentom nebol prešiel, musel by sa meniť vládou schválený návrh štátneho rozpočtu a hrozilo rozpočtové provizórium. K fondom, za zachovanie ktorých argumentovali nielen poslanci, ale aj odborníci a ZMOS, patril aj Štátny fond životného prostredia. Podľa ich názoru hospodárenie fondu bolo dostatočne transparentné a na druhej strane predsa len nepatril k „čisto dotačným“. Veď zo štátneho rozpočtu aj v tomto roku získal len 188,5 mil. Sk a ostatné jeho príjmy vo výške viac ako 1 mld. Sk tvorili poplatky a pokuty za znečisťovanie. K prijatému zákonu o zrušení fondov nám minister životného prostredia László Miklós povedal, že i keď fond zaniká ako právnická osoba, jeho funkcie sa zachovajú. Jednak v kapitole ministerstva a obrátková časť prostriedkov fondu cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku. Na otázku, či má ministerstvo záruky, že peniaze, ktoré sa vyberú od znečisťovateľov, sa skutočne budú využívať na zlepšenie kvality vôd, ovzdušia, ochranu prírody a nie na „lepenie“ akútneho nedostatku financií v iných rezortoch, L. Miklós dodal: „Pripravili sme dva pozmeňovacie návrhy do návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorými chceme odstrániť uvedenú hrozbu. V prvom návrhu chceme presadiť, že keď budú príjmy do fondu vyššie, ako sa očakáva, tak sa pripoja k určenému objemu.“ Druhý pozmeňovací návrh sleduje, aby sa aj v budúcich rokoch objem prostriedkov neznižoval a tvoril minimálne 1,4-násobok prostriedkov predchádzajúceho roku. Ide teda o nárast, ktorý odzrkadľuje nielen infláciu, ale aj reálne potreby. Veď fond aj dosiaľ mohol podporiť len symbolický zlomok žiadateľov. Nemožno totiž zabúdať na skutočnosť, že priblíženie sa slovenskej environmentálnej legislatívy si v praxi vyžiada obrovské množstvá prostriedkov. Ich výška sa do roku 2035 odhaduje až na 404 mld. Sk (investičné aj prevádzkové náklady). Jednu z ciest ich získania predstavujú aj predvstupové programy EÚ. Pokiaľ ide o program ISPA, využívanie prostriedkov z neho sa v poslednom období viditeľne pohlo dopredu. V súčasnosti sú podpísané už štyri finančné memorandá pre projekty čistiarne odpadových vôd na pravom brehu Trenčína, rozšírenie čistiarne odpadových vôd v Nitre a na systém nakladania s odpadovými vodami v Banskej Bystrici a v Komárne. Všetky doteraz schválené projekty súvisia so zlepšovaním kvality vody a s ochranou zásob pitnej vody. Veď práve najväčšiu časť z uvedených 404 mld. Sk tvoria potrebné investície do oblasti ochrany vôd. Konkrétne predstavujú sumu 186 mld. Sk. V súčasnosti sa však uvažuje aj o využití pomoci z programu ISPA na projekty komplexného riešenia problémov odpadového hospodárstva v regiónoch.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.