Iba mýtus?

Popísať "životopis" našej planéty sa usilujú vedci oddávna. Od výsledkov ich bádania sa odvíjajú následne všetky odbory. Je dokázané, že na Zemi došlo viackrát k masovému vymretiu rastlinných a živočíšnych druhov, čo podstatne ovplyvnilo vývoj našej planéty. Skupina britských paleontológov však tvrdí, že rozsah niektorých týchto katastrof je neprimerane nafúknutý v dôsledku nesprávnej interpretácie nájdených fosílií. Výkyvy úrovne morskej hladiny totiž zničili fosílie mnohých druhov, nie však druhy samotné. Andrew Gale z University of Greenwich a jeho kolegovia z londýnskeho National History Museum opierajú svoju tézu o analýzu skamenelín z vápencových skál v Doveri a Beachy Head. V časopise Paleobiology píšu, že na prvý pohľad by sa dalo hovoriť o masovom vymieraní druhov asi pred 100 miliónmi rokov.

„V skutočnosti sa väčšina druhov opäť objavila. Keď zohľadníme túto skutočnosť, vymrelo vtedy len sedemnásť percent druhov. Takýto rozsah sa dá pozorovať v každej epoche,“ povedal Gale.

Tento fenomén podľa neho zapríčinil dočasný vzostup morskej hladiny. Druhy žijúce v plytkých vodách sa začali sťahovať do „vnútrozemia“. Ich pozostatky sa aj tu ukladali v podobe fosílií, väčšinu z nich však zničila erózia po ústupe mora. Týmto spôsobom mohol vzniknúť dojem hromadného vymierania druhov, hoci stopy mnohých živočíchov a rastlín sa vytratili iba na krátky čas.

Udalosti pred 100 miliónmi rokov preto nemožno nazvať hromadným vymieraním. „Je celkom možné, že aj ďalšie údajne masové vymierania sa vôbec nestali alebo mali menší rozsah,“ uviedol Andrew Gale. Vedecké závery a stanoviská sa rôznia, a tak vedci na podrobnom objasňovaní tohto obdobia a vplyvov vymierania rastlinných i živočíšnych druhov stále pracujú .

(hy)