Stane sa bankrot realitou?

Hospodárska a finančná kríza v Argentíne kulminuje

Pred necelými dvoma týžňami odštartovala Argentína ambiciózny plán rozsiahlej výmeny dlhopisov, ktorý by mal túto tretiu najväčšiu latinskoamerickú ekonomiku ochrániť pred hrozbou bankrotu. Hospodárska a finančná kríza, ktorej reálne príznaky sú viditeľné už od začiatku tohto roka, tak v prípade odmietavého postoja veriteľov môže vyústiť do najväčšieho krachu štátu v histórii.

Argentínsky minister hospodárstva Domingo Cavallo sa nedávno obrátil na investorskú verejnosť listom, v ktorom ich vyzval na spoluprácu pri odstraňovaní rizika štátneho bankrotu. Plán výmeny dlhopisov je rozdelený do dvoch častí, keď najprv sa oslovia domáci investori a začiatkom budúceho roka by mali byť uspokojené požiadavky zahraničných subjektov. V druhej časti výmeny by mali Argentíne poskytnúť svoje poradenské služby renomované investičné banky, jeho realizácia sa nezaobíde bez participácie Medzinárodného menového fondu (MMF). V rukách domácich veriteľov sú vládne dlhopisy v hodnote približne 60 mld. USD, čo je takmer polovica celkového dlhu krajiny, ktorý dosiahol 132 mld. USD. Na zvýšenie atraktivity nových dlhopisov s jednotným výnosom 7 % ponúkla argentínska vláda ako garanciu daňové príjmy, keď aktuálne výnosy dlhopisov sa pohybujú v intervale 11 až 30 %. Nedávny komentár Dominga Cavalla, „dlhový swap bude jednoznačne úspešný“, sa takmer stopercentne naplnil, keď domáci investori ponúkli na výmenu dlhopisy v hodnote prevyšujúcej 50 mld. USD.

Hospodársku nestabilitu Argentíny naplno dokresľuje skutočnosť, že sa už takmer štyri roky nachádza vo fáze ekonomického poklesu. Za kontinuálnym poklesom hrubého domáceho produktu stoja nielen vnútorné príčiny, ale svoju úlohu to zohralo aj smerovanie globálnej ekonomiky. Jedným z primárnych inhibítorov krízy bola fiskálna oblasť. Vysoké rozpočtové deficity vyplývajúce zo slabých daňových príjmov a široko rozvetvená štátna správa spôsobili, že dlh narástol do gigantických rozmerov. V priebehu letných mesiacov prijala vláda plošné znižovanie platov štátnych zamestnancov a súčasne boli zavedené silné reštrikcie v oblasti vládnych výdavkov. Do reality boli presadené aj nulové fiskálne deficity na mesačnej báze, čo v praxi znamenalo, že vláda minie len toľko prostriedkov, koľko sa jej podarí získať. Na zavedenia týchto opatrení reagoval MMF uvoľnením ďalších finančných prostriedkov, ktoré mali pomôcť stabilizovať ekonomiku. Už v teraz môžeme skonštatovať, že tohtoročný rozpočtový deficit, ktorý bol plánovaný na úrovni 6,5 mld. USD, prekročí Argentína minimálne o 1,3 mld. USD.

Vyostrenie ekonomickej situácie v krajine odštartovalo polemiky o možnej zmene systému devízového kurzu. V Argentíne v súčasnosti pôsobí menový úrad, keď domáca mena peso je pevne viazaná na americký dolár v pomere jedna k jednej. Aj keď zavedenie menového úradu podporoval aj MMF, jeho fungovanie je v aktuálnych podmienkach viac ako sporné. Silný dolár profitujúci najmä z predchádzajúcej expanzie US hospodárstva automaticky „predražoval“ exporty argentínskych podnikov, čím sa na svetových trhoch stávali menej konkurencieschopnými. Jedným z riešení je zrušenie menového úradu a prípadná priama dolarizácia ekonomiky. Uvoľnenie výmenného kurz pesa a súčasná devalvácia by mali na hospodárstvo skôr deštruktívny dosah, keď slabá exportná aktivita by v prostredí spomaľovania svetového hospodárstva takmer s istotou nezaznamenala významnejší progres a odklon od amerického dolára by automaticky vyústil do straty dôvery v domáci bankový systém. „Argentína by nikdy nepristúpila na zavedenie plávajúceho kurzu. Peso ako mena by bola zavrhnutá, jeho existencia má zmysel, iba ak je podporená americkým dolárom,“ upozornil Cavallo.

Posledné správy z Argentíny potvrdzujú nárast napätia nielen v korporátnom sektore, ale aj v prípade obyvateľstva. Komerčné banky už pocítili prvú vlnu pre finančné krízy príznačného „run on banks“, keď obyvatelia začali masovo vyberať úspory s ich okamžitou konverziou do dolárov. Prostredníctvom týchto operácií sa snažia ochrániť svoj majetok pred možnou devalváciou pesa. Znehodnotenie argentínskej meny sa už stalo realitou, keď jeden dolár možno kúpiť za 1,20 peso. Súčasne sa obmedzuje likvidita bankových domov, ktorú dokresľuje aj skokový nárast krátkodobých medzibankových úrokových sadzieb. Na tieto skutočnosti reagovala vláda obmedzením hotovostných výberov z bankových účtov na 1000 USD mesačne, ktoré však musela po negatívnom stanovisku MMF zrušiť. Víkendové stretnutie argentínskej delegácie vedenej Domingom Cavallom s predstaviteľmi MMF vniesla viac svetla do otázky uvoľnenia decembrovej tranže úveru v objeme 1,3 mld. USD. Získanie týchto prostriedkov si však vyžiada priškrtenie výdavkovej časti budúcoročného štátneho rozpočtu až o 4 mld. USD. Analytici však upozorňujú na mylné predpoklady vlády týkajúce sa 3-percentného rastu HDP v roku 2002, pričom vo všeobecnosti sa očakáva prinajlepšom stagnácia hospodárstva. V súčasnosti nie je možné zhodnotiť budúci efekt radikálnych ekonomických programov, ktoré bude musieť Argentína v spolupráci s medzinárodnými finančnými inštitúciami prijať, ale ešte stále existuje nádej na odvrátenie najväčšieho krachu štátu v dejinách civilizácie.

Marcel Tirpák

Snímka TASR/EPA