Plynie úplne všetko?

V určitých veciach sa náš svet až tak veľmi nemení. Viacerí laureáti Nobelovej ceny vydali v týchto dňoch spoločnú výzvu na mier a spravodlivosť. Žiadajú v nej okrem iného rýchle utvorenie Medzinárodného trestného tribunálu a dôslednú realizáciu Deklarácie ľudských práv, pri čom zdôrazňujú, že táto zahŕňa aj práva ekonomické, sociálne a kultúrne, nielen občianske a politické.

Myšlienka univerzálneho stíhania vojnových zločincov nie je nová a laureáti Nobelových cien sa o ňu zaujímali aj skôr. Francúzsky spisovateľ a filozof Jean Paul Sartre nielenže ju verejne presadzoval, ale sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia výrazne angažoval v Russellovom Medzinárodnom tribunáli pre vojnové zločiny, akomsi neformálnom súdnom telese, ktoré posudzovalo zločiny americkej armády vo Vietname. Odvtedy sa dosiahli určité pokroky. Pod hlavičkou OSN vzniklo niekoľko časovo a územne obmedzených tribunálov (Juhoslávia, Rwanda, Kambodža) a dokonca sa položili aj základy univerzálneho súdu. Výzvy intelektuálov, podobné tým z pred takmer polstoročia, však nasvedčujú, že nie všetko ide ako po masle. Deň, keď právoplatný univerzálny tribunál bude rozoberať povedzme zločiny vo Vietname, je zrejme naďalej otázkou vzdialenej budúcnosti.

Pokiaľ ide o dodržiavanie sciálno-ekonomických práv človeka, znovu na ilustráciu použijem Sartra ako predstaviteľa staršej generácie nositeľov Nobelových cien. „Terorizmus je atómovou bombou chudobných,“ tvrdil po známom atentáte na izraelských športovcov na mníchovských olympijských hrách a vyvolal mimoriadne kontroverzné reakcie. Po tridsiatich rokoch sa o hlade stále hovorí ako o závažnom probléme našej planéty. Bomba medzičasom vybuchla.

Rastislav Boldocký