OBEŤ VYŠŠEJ HRY

Predzvesť škandalózneho verdiktu

Komisia pre privatizáciu 49 % akcií Transpetrolu dospela k názoru, že ruská spoločnosť Yukos dala lepšiu ponuku ako Slovnaft. Podľa ministerky pre správu a privatizáciu národného majetku M. Machovej „Yukos za 49 % akcií Transpetrolu ponúkol 74 mil. USD a aj vo väčšine ďalších hodnotených kritérií bola ponuka Yukosu výhodnejšia“. Ako k tomuto záveru komisia prišla, je však zatiaľ záhadou. Veď Slovnaft ponúkol jednoznačne viac. Konkrétne 85,4 mil. USD. Jeho ponuka bola zložená z dvoch častí. Z platby vo výške 65,4 mil. USD v hotovosti a z bezodplatného prevodu skladovacích nádrží a z príslušnej infraštruktúry v troch skladovacích termináloch Slovnaftu v nespochybniteľnej reálnej hodnote 20 mil. USD (čo je ich súčasná účtovná hodnota) do vlastníctva štátu. Keďže už na prvý pohľad je jasné, že ponuka Slovnaftu je výhodnejšia, čas do definitívneho verdiktu vlády SR sa snažia určité kruhy využiť na spochybňovanie ponuky Slovnaftu. Zatiaľ nemenovaní členovia komisie zverejňujú informácie a miešajú karty, že súčasťou ceny nemohli byť terminály. Vraj Slovnaft o tom vedel. Jeho predstavitelia tvrdia však opak. Ak pri požiadavke o doplnení ponuky dostali v Slovnafte odkaz, že pôvodnú ponuku (tá tvorila 60 mil. USD, plus terminály) treba podrobnejšie vysvetliť, zrejme skladovacie terminály v cene mohli byť. V opačnom prípade by sotva Slovnaft ešte ponúkal, že skladovacie kapacity aj na vlastné náklady zmodernizuje tak, aby vyhovovali čoraz prísnejším normám. Bol teda Slovnaft zámerne uvedený do omylu? Túto otázku by nebolo treba položiť, keby kritériá boli včas jasné a keby členovia komisie nabrali odvahu a v mene svojom (nie schovaní za nemenované zdroje) jasne vyložili karty na stôl. Ich doterajší postoj zatiaľ nemá nič spoločné s toľko proklamovanou transparentnosťou celého procesu privatizácie lukratívneho štátneho majetku. Postoj a verdikt komisie však sprevádzajú aj ďalšie paradoxy. Napríklad ministerka M. Machová ešte pred rozhodnutím komisie zdôraznila, že cena v hotovosti bude tvoriť len 60 % zo stanovených kritérií. No zatiaľ to vyzerá, že tvorila jediné kritérium. Keby to opäť bolo zrozumiteľné včas aj druhému finalistovi - Slovnaftu, určite by nemal problém ponúknuť väčšiu hotovosť. Ďalším paradoxom je vyjadrenie nemenovaného člena komisie pre TASR, že úlohou komisie je predať Transpetrol a nie kupovať zásobníky. Podľa neho dokonca štát nemá ani určenú presnú stratégiu v tejto oblasti. Na margo tohto vyjadrenia zostáva len pripomenúť, že po dlhoročných diskusiách na túto tému sa nedávno konečne prijal zákon o vytvorení 90-dňových zásob ropy a ropných výrobkov (a zásobníky sa budú musieť budovať z prostriedkov štátneho rozpočtu). Škoda len, že člen komisie to nevie. Najmä ak sa deklarovalo, že je zložená z odborníkov. Keby tomu tak bolo, zrejme by nemali obavy vysvetliť vyjadrenie Machovej, že Yukos bol lepší aj v ďalších posudzovaných kritériách. Predstavitelia Yukosu síce včera opäť novinárom potvrdili, že chcú zvýšiť nevyužitú prepravnú kapacitu Transpetrolu a uvažujú o spojení ropovodu Družba s Adriou. Napriek ich slovám, že budú akceptovať aj požiadavky zákazníkov na kaspickú ropu, ich reálnejšie predstavy sa spájajú zatiaľ len s dodávkami ruskej ropy cez Družbu do Nemecka. Hoci sme v Hospodárskom denníku už viackrát upozornili na hrozbu možných dôsledkov v prípade, že ten, kto má zdroje, získa aj dopravnú cestu, či ju privatizačná komisia vôbec brala do úvahy, zatiaľ občania nevedia. Aj keď sa v prípade naplnenia dotkne v prvom rade ich. Mimochodom, niektoré médiá včera priniesli špekulácie o prepojení Yukosu na určitú americkú ropnú spoločnosť a zasa jej väzby na holding, do ktorého patria U. S. Steel. Ak sa potvrdia, podozrení, že tender bol rozhodnutý ešte pred finále, bude právom pribúdať.

Zdena Rabayová