Úspešne privatizovať SPP

S manažérom, ktorý je, ale zároveň nemôže byť v ofsajde

Vyše dvoch rokov bol Ing. Ladislav Krajňák predsedom dozornej rady SPP, š. p., Bratislava. Keď bol SPP transformovaný na akciovú spoločnosť, tak ostal „mimo hry“. Nikdy nepotvrdil, že sa stal pre svoje kritické názory a výhrady voči práci manažmentu a v neposlednom rade voči privatizačnej stratégii rezortu takpovediac nepohodlným. Či skôr persona non grata, ktorá však nemlčí a na požiadanie komunikuje aj s Hd. Dnes uverejňujeme jeho poznámky k problematike privatizácie SPP.

Hd: Dôvody nutnosti privatizácie?

L. Krajňák: Podľa môjho názoru je možné dôvody nutnosti privatizácie SPP, a. s., Bratislava zhrnúť do dvoch zásadných bodov. Zníženie zasahovania štátu do riadenia spoločnosti a po druhé získanie finančných zdrojov s cieľom reštrukturalizácie dlhov štátu. Rozhodnutím o liberalizácii ceny zemného plynu sa hospodárenie podniku vyrovná a zamedzí sa krížovým dotáciám, kde zisk podniku z tranzitnej prepravy bude pokrývať stratu z predaja zemného plynu priemyselným podnikom aj obyvateľstvu. Zvýšené náklady domácností by mal štát vďaka zvýšeným tržbám SPP pokryť jeho dividendovou politikou a následne prerozdeliť takto získané finančné prostriedky pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Zásadným dôsledkom zníženého vplyvu štátu do riadenia spoločnosti bude oveľa efektívnejšie využívanie kumulovaných finančných prostriedkov na investičnú činnosť, ktorá, žiaľ, v dnešnom období smeruje z veľkej časti do nenávratných a neefektívnych projektov.

Hd: Ide o získanie finančných zdrojov s cieľom reštrukturalizácie dlhov štátu?

L. Krajňák: Keďže je snahou vlády maximalizovať výnos z predaja 49 % akcií SPP, tak treba zvláštnu pozornosť venovať rozdeleniu takto získaných zdrojov z jasne definovaným účelom použitia. Ako najjednoduchší variant sa javí zníženie zahraničnej zadlženosti štátu, čím sa do budúcnosti vytvorí v štátnom rozpočte priestor na financovanie sociálnej sféry namiesto splátok, úrokov a istiny časti zahraničných dlhov štátu. Návrh SDĽ na rozdelenie predaja na 24 % investorovi a 25 % na reformu dôchodkového systému chápem len ako diskusiu na úrovni vlády o forme použitia takto získaných prostriedkov. Takéto prípadné rozdelenie balíka akcií by nemalo mať vplyv na možnosť získať tieto akcie strategickému investorovi.

Hd: Aké sú predpoklady úspešnosti privatizácie?

L. Krajňák: Predpoklady úspešnosti tejto privatizácie z hľadiska štátu vidím v nasledujúcich bodoch. Kreovanie štatutárnych orgánov na pomernom princípe, potom ako akcionársku dohodu o nevyhnutných spoločných rozhodnutiach budúcich akcionárov a nakoniec ako predkupné právo, prémia za majoritu. Ak pripustíme, že Obchodný zákonník dosť exaktne definuje postavenie 51-percentného akcionára a zároveň akceptujeme, že budúci investor chce mať na riadenie spoločnosti dostatočný vplyv, myslím si, že predstavenstvo spoločnosti po vstupe investora by malo mať šesť členov, z ktorých traja budú nominovaní štátom a traja investorom, pričom pozícia predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa pripadne majoritnému akcionárovi a post finančného riaditeľa minoritnému akcionárovi. V prípade rovnosti hlasov bude rozhodujúci hlas predsedu predstavenstva. V prípade 9-člennej dozornej rady by mali byť traja zástupcovia volení zamestnancami, traja nominovaní štátom a traja investorom. Predsedom dozornej rady by mal byť zástupca investora. Akcionárska dohoda by mala definovať všetky zásadné rozhodnutia spoločnosti, na ktoré je nevyhnutný súhlas obidvoch akcionárov, a pritom neobmedzuje práva majoritného akcionára definované v Obchodnom zákonníku. Ako najmarkantnejší príklad uvediem návrh na rozdelenie dividend, ktoré jednoznačne prislúcha majoritnému akcionárovi a prípadné obmedzenie tohto práva nevyhnutnou dohodou s minoritným akcionárom obmedzí možnosť štátu prerozdeľovať prostriedky získané zvýšenými cenami zemného plynu do sociálnej sféry.

Za zásadné rozhodnutia, na ktoré je nevyhnutná dohoda akcionárov, považujem finančný a investičný plán na rok, resp. dlhšie časové obdobie, scudzovanie alebo prenájom majetku spoločnosti ohraničené určitou minimálnou výškou, čerpanie cudzích zdrojov tiež ohraničené minimálnou výškou a pod. Budúci investor by mal mať záujem, a ja predpokladám, že štát do budúcnosti tiež, odpredať aj zostávajúci 51-percentný podiel alebo jeho časť investorovi, a to za vopred dohodnutých platobných a cenových podmienok. Súčasťou takejto dohody by mal byť mechanizmus určenia ceny tohto balíka, ktorý by mal byť vyšší ako ten dosiahnutý v prvom kole (49 %) a zároveň by mal obsahovať povinnosť budúceho investora zaplatiť prémiu za získanie majority v podniku. Súčasný tlak na zvyšovanie cien plynu s argumentáciou maximalizácie kúpnej ceny za 49-percentný podiel neobstojí, ak nebude zároveň dohodnutý účinný mechanizmus za zinkasovanie obdobnej, resp. podstatne vyššej sumy za ostávajúce akcie.

Peter Kasalovský