Gigant Enron na kolenách

Šéf krachujúcej firmy bol kandidátom na ministra financií

Keby sme na začiatku roku 2000 investovali 100 000 amerických dolárov do veľmi prosperujúcej americkej spoločnosti Enron, mali by sme v polovici minulého roka vyše 207 000 USD (100,7-percentné zhodnotenie za pol roka). Avšak ak by sme ostali investorom až do dnešných dní, z našej 100-tisícovej investície by zostalo len 920 USD!

Aj takto by sa dali zhrnúť udalosti, ktoré postihli najväčšieho obchodníka s energetickými komoditami v Spojených štátoch amerických - Enron. V poslednú novembrovú stredu praskla bublina, ktorá sprevádzala túto veľmi zaujímavú firmu, keď popredné ratingové agentúry znížili jej úverový rating a posunuli ho z investičného do špekulačného pásma. Tejto udalosti predchádzala informácia, podľa ktorej konkurenčná spoločnosť Dynegy odstúpila od zmluvy s Enronom. Začiatkom novembra Dynegy nečakane oznámila záujem prevziať svojho krachujúceho konkurenta. Podľa pôvodnej dohody medzi oboma firmami akcionári Dynegy mali vlastniť 64 % novej spoločnosti a zostávajúci podiel 36 % mal ostať v rukách akcionárov Enronu. Cena tejto transakcie bola stanovená na 13 mld. USD. Hneď po zverejnení nižšieho ratingu všetci veritelia žiadali splatenie svojich pohľadávok. A tých má práve Enron viac ako dosť. Podľa posledných informácií je hodnota záväzkov spoločnosti k dnešnému dňu 16,8 mld. USD. Niektorí analytici sa domnievajú, že toto číslo môže byť vzhľadom na aktivitu firmy ešte oveľa vyššie. Hodnota akcií Enronu sa na newyorskej burze NYSE 28. novembra prepadla o viac ako 639 %(!) z hodnoty 3,9 USD na 0,61 USD. Spoločnosť so sebou stiahla na dno celý americký energetický sektor. Zlým správam však nebol koniec, pretože kolaps Enronu sa podpísal aj pod oslabením účastín najvýznamnejších bankových inštitúcií nielen v USA, ale aj v Japonsku a Európe. Prečo kríza jednej firmy ovplyvnila prakticky všetky akciové trhy?

Vízie predstaviteľov Enronu prilákali mnoho investorov z radov domácich aj zahraničných bánk. Vďaka týmto prostriedkom spoločnosť mohla rásť a diverzifikovať svoju činnosť. Jej akcie získavali na hodnote a najvyššiu úroveň dosiahli v druhej polovici roku 2000 (90 USD), keď sa spustilo on-line obchodovanie s energetickými komoditami. Firma sa zdala byť stabilnou na trhu, čo prezrádzalo aj pravidelné štvrťročné vyplácanie dividend (50 USc na akciu). Podobne ako pri mnohých internetových spoločnostiach sa však plánované vízie nepodarilo naplniť a bublina praskla. Len pred šiestimi týždňami firma ohlásila, že v treťom štvrťroku dosiahla stratu 638 mil. USD, keď ešte na konci roku 2000 bola v zisku 1 mld. USD a jej celkové príjmy v tom období boli 101 mld. USD. Spolu s Enronom utrpeli straty najmä americké investičné banky J. P. Morgan Chase a Citibank, ktoré boli konzultantmi pri transakcii s Dynergy. J. P. Morgan však investoval do Enronu 900 mil. USD. Z európskych bánk sa najviac angažovala ABN Amro, ktorá spolu s ostatnými inštitúciami poskytla firme syndikovaný úver na výstavbu elektrárne v Indii vo výške 3 mld. USD. Tá však do dnešných dní nezačala svoju prevádzku. Ďalšími veriteľmi sú holandská banka ING a poisťovňa Aegon, ktoré spolu požičali takmer 500 mil. USD. Stratu zaznamenali aj japonské banky, ktoré investovali viac ako 500 mil. USD. Celkovo firme požičalo viac ako 800 finančných inštitúcií.

Enron je spoločnosť, ktorú je ťažko definovať jednou vetou. Firma, ktorá vznikla v roku 1985 zlúčením spoločností Huston Natural Gas a InterNorth, je aktívna na trhu fyzických dodávok energetických komodít, vyrába elektrickú energiu a je tiež vlastníkom plynovodu Northern Natural Gas Pipeline. Enron je nadnárodnou spoločnosťou, ktorá pôsobí v 40 krajinách sveta a zamestnáva 21 000 ľudí. Jej európska pobočka nakupovala elektrickú energiu od českej spoločnosti ČEZ a zabezpečovala tiež nákup energie pre Rakúsko. Firma sama seba definuje ako veľmi „inovatívnu, ktorá ma veľký potenciál rozvoja“.

V súčasnosti krachujúci Enron sa v súlade s očakávaniami rozhodol vyhľadať konkurznú ochranu, tak ako mu to umožňuje 11. kapitola amerického konkurzného zákona. Týmto krokom chce spoločnosť dosiahnuť dočasnú ochranu pred veriteľmi a zatiaľ zreorganizovať svoju finančnú činnosť. Zároveň predstavitelia Enronu podali žalobu na spoločnosť Dynegy, ktorá odstúpila od plánovanej transakcie a požadujú od nej úhradu vo výške 10 mld. USD. V rámci súdneho sporu sa Enron tiež snaží zabrániť firme Dynegy uplatniť svoju opciu na kúpu plynovodu Northern Natural Gas Pipeline. V posledné dni sa objavili podivuhodné informácie o stratených účtovných záznamoch a vysokých odmenách riadiacich pracovníkov vyplatených tesne pred vyhlásením konkurzu. Podľa niektorých správ príčinou krachu prosperujúcej firmy boli podozrivé transakcie, ktoré sa uskutočnili v poslednom roku. Tieto správy ešte začiatkom novembra pritiahli pozornosť aj amerických regulačných úradov, ktoré začali vyšetrovať prezidenta spoločnosti Kennetha Laya. Práve ten bol podľa americkej tlače na konci roku 2000 jedným z kandidátov súčasného prezidenta Spojených štátov Georga Busha na post ministra financií.

Marcel Laznia