Čo chce Slovensko?

Peter Kasalovský

Začiatkom decembra len niečo vyše dvoch tretín voličov deklarovalo jednoznačne, že by využili svoje volebné právo. Viac ako šestnásť percent občanov by nešlo voliť a o percento menej voličov - respondentov sa vyjadrilo „neviem“ a „nechcem odpovedať“. To je jeden z výsledkov prieskumu verejnej mienky renomovanej agentúry Focus.

K uvedenému termínu sa na myslenom rebríčku objavil tucet politických strán, resp. hnutí, z ktorých osem zaznamenalo pokles preferencií v porovnaní s novembrovou pozíciou. SDKÚ z 8,9 % na 7,8 %, ANO zo 7,9 % na 7,0 %, SDĽ zo 6,1 % na 4,4 %, KSS zo 4,4 % na 3,3 %, pričom zvoliteľnosť iných subjektov je v rovine zbožných želaní.

Volebné preferencie vzrástli HZDS z 25,5 % na 29,6 %, Smeru zo 14,6 % na 16,2 %, SMK z 11,0 % na 11,6 %, KDH zo 4,2 % na 6,6 % a SNS zo 6,7 % na 6,9 %. Pol až trištvrte roka pred voľbami by sa do parlamentu dostalo sedem politických strán. Podstatné však je, že by mali viac ako úzky operačný priestor na tvorbu funkčnej vládnej koalície.

Nový výskum verejnej mienky Focusu opäť len potvrdil, že stále ide o to, koľko hlasov získa HZDS - ĽS a koľko ostatní, pokiaľ sa nebude rátať so SNS. Ak by sa totiž preferencie stali volebnou realitou, tak by sa HZDS nedostalo k vládnej moci pod tou podmienkou, že všetci ostatní pôjdu bez reptania do koalície: Smer, SMK, SDKÚ, ANO a KDH.

Taká je vôľa občanov, ktorí by volili na sklonku 2001. roku. Aj keď do parlamentných volieb sa preferencie budú vyvíjať podľa životnej reality občanov a ich domácností, ale aj pod tlakom zo zahraničia, tak kľúče od brán vládneho paláca na bratislavskom Námestí slobody sú rovnako ďaleko pre HZDS ako pre jeho protivníkov v jednom šíku.

Je nesporné, že HZDS sa posilňuje. Preferenčne sa pomaly, ale rozhodne približuje k takej hodnote, že by mohlo začať čoskoro s úvahami o realizácii stratégie: Buď všetko, alebo nič... ! Nie je vylúčené, že sa rozhodne pre takúto možnosť aj preto, že výsledky vládnej koalície sú za zenitom rovnako ako jej imidž a sú viac-menej nezlepšiteľné.

Myslený súboj môžu rozhodnúť ľavicové strany, z ktorých sa spravidla „prebieha“ do HZDS. Je to SDĽ a KSS, ktoré majú preferencie 4,4 %, resp. 3,3 %, ale za posledný mesiac stratili až 2,8 %. Mohlo by sa stať, že na jar by už mohli byť stranami len svojich vedení. Naďalej jestvuje pre nich možnosť spojiť to rozumné z ľavicového spektra a nevypariť sa.

Niekdajšia nádejná SDĽ je v rozklade a stále v nej oscilujú tí, ktorí sa o to vrchovato pričinili. Či už frakcionárstvom alebo neschopnosťou spájať jednotlivé platformy do akčnej jednoty. Nemali v sebe toľko morálky, aby odišli zo scény - do politického dôchodku. Nedokázali sa vzdať svojich poslaneckých funkcií aj mandátov, ale ani vládnych kresiel.

Čo bude so Slovenskom?, to je takmer hamletovská otázka. Jedno je však jasnejšie ako to naše Slnko. Potrebuje takú vládnu moc, ktorá bude disponovať zdravým rozumom, a pritom vždy bude mať na pamäti potreby obyvateľstva, ktoré boli nedávno odpálené celým radom súčasných aktérov domácej politiky akoby na výlet bez spiatočného lístka.