V Laekene o podobe budúcej Európy

Zajtra sa začína dlhoočakávaný summit v belgickom Laekene, od ktorého si členské krajiny sľubujú presný termín pripravenosti Európskej únie prijať nových kandidátov, mnohé by rady poznali aj odpoveď na otázku, koľko krajín v prvej vlne do EÚ vstúpi. Predseda EK Romano Prodi však už v predvečer summitu skritizoval členské štáty, že pre nedostatok politickej vôle často zdržiavajú praktické uplatňovanie rozhodnutí, ktoré najskôr samé schvália. Vlády podľa neho sľubujú a zaväzujú sa ku krokom, ktoré potom neplnia. „Rozhodné kroky EÚ na mnohých frontoch často ohrozuje neschopnosť vlád vyrovnať slová s konkrétnymi činmi. Znepokojuje ma meškanie medzi prijímaním rozhodnutí a ich implementáciou,“ vyhlásil Prodi. Pokiaľ ide o oficiálny program vrcholnej schôdzky, dominuje síce budúcnosť Európy, rozšírenie EÚ a boj proti terorizmu, agenda je však preplnená aj množstvom čiastkových sporov, ktoré sa nepodarilo vyriešiť na ministerskej úrovni. Summitom v Laekene vyvrcholí polročné predsedníctvo Belgicka v EÚ, ktorého pôvodný program do veľkej miery ovplyvnili teroristické útoky na USA z 11. septembra. Pôjde už o tretiu vrcholnú schôdzku európskych lídrov za tento polrok. Prvýkrát sa stretli mimoriadne 21. septembra v Bruseli práve pre terorizmus, 19. októbra rokovali neformálne v Gente.

Šéfovia štátov a vlád pätnástky sa budú musieť pokúsiť dohodnúť na sídlach rôznych inštitúcií, na spoločnom európskom patente, zaoberať sa požiadavkami Rakúska na zachovanie tzv. ekobodov pri tranzite kamiónov cez Alpy či zavedenie európskych štandardov jadrovej bezpečnosti, nezhody sú okolo spoločného navigačného systému Galileo. „Je tu neschopnosť dodržať predtým dohodnuté princípy, je tu nedostatok vôle,“ kritizoval Prodi. Ak to bude takto pokračovať, ohrozí to podľa neho jednotný európsky trh. Predseda EK privítal, že laekenský summit vyhlási tzv. konvent, ktorý sa bude od budúceho roka zaoberať prípravou novej reformy EÚ. Tá je naplánovaná na rok 2004 a rozhodne o nej medzivládna konferencia. „Je obrovský rozdiel medzi medzivládnou konferenciou, ktorú za zatvorenými dverami pripravia naši úradníci, a konferenciou, ktorú pripravia v otvorenej diskusii zástupcovia európskeho ľudu,“ zdôraznil Prodi. V konvente budú mať totiž zastúpenie aj predstavitelia národných parlamentov a vlád členských a kandidátskych krajín.

Bez zázrakov

V oblasti rozšírenia však na sklamanie kandidátov neprinesie summit v Laekene zrejme nič nové. Naznačil to aj sám Prodi, keď podotkol, že „treba však tvrdo pracovať, aby sa dosiahol taký pokrok, ktorý umožní uzavretie prístupových rokovaní s kandidátmi do konca roku 2002“.

Podľa nemeckého spolkového kancelára G. Schrödera však rozšírenie nemá z historického a kultúrneho aspektu žiadne alternatívy. Schröder požaduje takú Európu, ktorá by bola prijateľnejšia pre jej obyvateľstvo. Treba preto jasne ohraničiť kompetencie členských štátov a únie ako akej. Nevyhnutné je tiež znovu prehodnotiť vzťah jednotlivých inštitúcií.

Berlín vraj netrvá na tom, aby všetky tieto body boli zakotvené v európskej ústave. Nemecko je však rozhodnuté predložiť dokument, ktorý by obsahoval všetky prvky takejto ústavy. Tie by mali byť aj obsahom konventu, ktorý sa bude zaoberať prípravou budúcej reformy EÚ.

Peniaze Poľsku

Po vstupe do EÚ má Poľsko šancu dostať z bruselských štrukturálnych fondov pomoci obrovské peniaze. Nateraz neoficiálne informácie, ktoré zvýšili optimizmus vo varšavských vládnych kruhoch, hovoria, že EK v dôvernom dokumente EÚ navrhuje priznať Poľsku po začlenení do „pätnástky“ finančnú pomoc za podmienok, aké využívalo Španielsko. Varšava by mala v roku 2004 dostať z pokladnice EÚ asi štyri miliardy eur. O rok neskôr sa finančný tok z Bruselu zvýši na päť miliárd a v roku 2006 by malo Poľsko z podporných fondov vyčlenených až šesť miliárd eur. Predstavovalo by to 2,5 až 3 % HDP Poľska. V súlade s európskym právom nesmie pomoc z podporných fondov prekročiť 4 % HDP danej krajiny.

Vedie Slovinsko

Veľký pokrok dosiahlo včera v Bruseli Slovinsko, ktoré uzatvorilo tri kapitoly a s celkovým počtom 25 hotových kapitol sa usadilo na čele rebríčka všetkých kandidátov. ČR uzavrela dve kapitoly a má ich už 24. Čechom sa podarilo konečne uzatvoriť kapitolu energetika, ktorú dlhé mesiace blokovalo Rakúsko pre Jadrovej elektrárni v Temelíne. Po tzv. dohode z Melku o bezpečnosti Temelína však Viedeň pristúpila na uzavretie kapitoly a šéfka diplomacie B. Ferrerová-Waldnerová včera dokonca počas rokovaní ani nespomenula možnosť jej znovuotvorenia.

Praha uzatvorila aj kapitolu spravodlivosť a vnútro, ktorá okrem iného upravuje ochranu hraníc. Šéf českej diplomacie J. Kavan ubezpečil, že EÚ nežiada od ČR vytvorenie prísne kontrolovanej „schengenskej“ hranice so Slovenskom a vyjadril nádej, že obe krajiny vstúpia do únie spoločne. Je však podľa neho potrebné rokovať so Slovenskom o štandardizácii hraničného režimu, ktorý by zabránil nelegálnej migrácii.

Slovinsko uzatvorilo dnes kapitoly spravodlivosť a vnútro, dane a voľný pohyb osôb, v ktorom pristúpili na prechodné obdobie pre pohyb pracovníkov podľa modelu 2+3+2 roky. Minister Dimitrij Rupel neskrýval spokojnosť a označil Slovinsko za „prvú a najlepšie spôsobilú kandidátsku krajinu“. Slovinsko je skutočne jedinou kandidátskou krajinou, ktorej - ak nerátame dopravu - na budúci rok ostatnú len tri najcitlivejšie kapitoly súvisiace s rozpočtom: regionálna politika, poľnohospodárstvo a rozpočtové a finančné ustanovenia.