Návrh konečne na stole

Turistický parlament či zbor odborníkov?

„Dôležité je nestratiť zo zreteľa požiadavky rozvoja cestovného ruchu v obci, meste či stredisku,“ upozorňuje jeden z uznávaných odborníkov prof. Ing. Gustáv Sládek a vysvetľuje: „Voči návštevníkom sa nepropaguje jedno zariadenie, ale celý komplex služieb, ktoré stredisko ponúka. Tam vidím problém: aby sa rozvíjalo celé stredisko a využili sa všetky podmienky, ktoré turistom umožňujú využitie času, treba zo zákona vymedziť kompetenciu orgánov veľkých územných celkov a na druhej strane zaviazať k spolupráci podnikateľskú sféru, ktorá v strediskách cestovného ruchu chce alebo už pôsobí, a to tak, aby došlo k zladeniu záujmov v prospech veci.“ Na základe potreby zaviazať k spolupráci pracovníci sekcie cestovného ruchu ministerstva hospodárstva začali pracovať na návrhu zákona o založení a financovaní združení cestovného ruchu. Hlavná myšlienka vychádza z potreby zabezpečenia podmienok pre záväznú spoluprácu orgánov miestnej samosprávy, štátnej správy, podnikateľov a tretieho sektora, a to tak na úrovni miestnej, ako aj regionálnej. Proti pôvodnému návrhu zákona jednoznačne odsúhlaseného členmi Rady pre cestovný ruch ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha boli vznesené v rámci mimorezortného pripomienkovania zásadné námietky, predovšetkým zo strany ministerstiev vnútra a financií.

Pripomienky sa budú ďalej riešiť ústne medzi ministerstvom hospodárstva a ďalšími rezortmi. Ak sa nedosiahne dohoda v sporných bodoch, môže nasledovať dohoda jednotlivých ministrov. Ak sa nedosiahne ani na ministerskej úrovni, materiál môže byť stiahnutý z rokovania vlády alebo môže byť predložený ako rozporný a v sporných bodoch rozhodne vláda. Ťažko povedať, aký osud stihne spomínaný návrh zákona. Jedno je isté, že v mnohosektorovom cestovnom ruchu sporné otázky často prekračujú rezortnú úroveň. Nedokáže ich eliminovať ani Rada pre cestovný ruch ministra hospodárstva ako prierezový orgán zložený aj zo zástupcov iných rezortov (vrátane ministerstiev vnútra a financií) a tretieho sektora. Prax potvrdzuje, že tento poradný orgán nie je v prípravnom legislatívnom konaní dostatočne akčný a dokonca kompetentný v otázke zastávania záujmov osoby, ktorú zastupujú. Preto sa, prirodzene, ponúka otázka, či by v záujme skvalitnenia práce rady nebolo potrebné sa zamyslieť, či by rada mala byť „turistickým parlamentom“ alebo „profesionálnym poradným zborom“ mnohosektorového priemyslu.

Rudolfa Vallová