Recykláciu treba podporiť

Sú platby Recyklačnému fondu opodstatnené?

Vytvorenie neštátneho Recyklačného fondu zo zákona vyvolalo diskusiu už pri schvaľovaní zákona o odpadoch č. 223/2001. Keď sa Recyklačný fond stal realitou, diskusie pokračujú na tému poplatkov. Sú tie, čo navrhuje ministerstvo životného prostredia, primerané, či sú vysoké? Sú prijateľnejšie tie, čo navrhujú niektoré združenia, napríklad Slicpen, či tie, čo sa blížia analógii v ČR - systému Ekokom? Pre výrobcov balených produktov určite, ale napĺňajú i podstatu, filozofiu, ciele samotného Recyklačného fondu? Pôvodne bol pripravený pre

vybrané komodity

odpadov, ktorých recyklácia buď ešte nie je na Slovensku zavedená, prípadne tam, kde je treba rozvoj recyklácie i legislatívne podporiť. Preto boli vybrané PET fľaše (ktoré sa na Slovensku vôbec nerecyklujú), tetrapaky, pneumatiky, autovraky a ďalšie komodity. Do Recyklačného fondu neboli zahrnuté niektoré ďalšie komodity, kde recyklácia nie je problémová, čiže ktoré sa uvažovali riešiť v rámci nadväzujúceho zákona o obaloch. Necelý mesiac pred schvaľovaním zákona v NR SR sa do návrhu dostali ďalšie komodity vrátane komodity „plasty“ (na čí podnet asi?), ktorá však je nepochopiteľne zúžene definovaná. Týka sa len tzv. masových plastov - polyetylénu (PE), polypropylénu (PP), polystyrénu (PS) a polyvinylchloridu (PVC), a to ešte nie všetkých výrobkov, ale v podstate len obalov (akoby sa niekto nevedel už dočkať zákona o obaloch), zo spoplatňovania vylúčili zo zákona granuláty, vlákna a výrobky na priemyselné použitie. Už táto definícia vzbudzovala obavy. Rovnako ako otázka,

prečo práve tieto

plasty a nie ďalšie, oveľa problémovejšie recyklovateľné. Pri konkretizácii a rozpracovaní Recyklačného fondu a systému poplatkov sa zistilo, že je veľmi veľký problém „zaškatuľkovať“ plasty a výrobky z nich medzi spoplatňované a nespoplatňované. Dá sa síce urobiť analýza domáceho sortimentu, ale čo s dovozom. Nomenklatúra colného sadzobníka je veľmi obecná, nerozlišuje priemyselné a iné použitie. Na to asi predkladatelia návrhu zabudli. A táto nepresnosť sa dá veľmi ľahko v praxi obísť. Napriek tomu sa pri navrhovaní výšky poplatkov našiel kompromis a rešpektovala sa aj filozofia Recyklačného fondu, jeho cieľ a poslanie - vytvoriť zdroje na podporu zhodnocovania odpadov vrátane recyklácie. Termín zhodnocovanie vrátane recyklácie treba osobitne zvýrazniť. Prostriedky z fondu sa majú použiť nielen na

podporu zberu,

separácie, zvozu, ale hlavne na podporu recyklácie. A tu je hlavný rozdiel medzi systémom v ČR, kde sa so systémom Ekokom podporuje len zber. Otázka naloženia s vyzbieraným odpadom a jeho recyklácia Ekokom už nezaujíma. Aj preto sú poplatky podstatne nižšie, rieši len časť cyklu. Navyše, poplatky sa platia tzv. oprávnenej organizácii a nie fondu. Slovenský zákon o odpadoch však inštitút oprávnenej organizácie nepozná, príspevky pôjdu do Recyklačného fondu. Na princípe projektov sa môže aj oprávnená organizácia uchádzať o príspevok. Môže to byť i slovenská obdoba Ekokomu (vytvorenie Ekokomu iniciovalo České priemyselné združenie pre obaly a životné prostredie). Určite bude tiež zaujímavé, ako sa zladí v oblasti plastov súčasné znenie zákona o odpadoch s pripravovaným zákonom o obaloch. Najmä v oblasti poplatkov. Budú sa

plasty dvakrát

spoplatňovať? Súčasná výška poplatkov za plasty, tak ako to navrhuje ministerstvo životného prostredia, je možno vysoká, ale porovnávať to s poplatkami v systéme Ekokom či s návrhom Slicpenu je v podstate porovnávanie neporovnateľného. Ak sa majú navrhované poplatky približovať poplatkom v systéme Ekokom či Slicpenu, tak treba komoditu plasty v Recyklačnom fonde zrušiť a riešiť to podobne ako v ČR formou oprávnenej organizácie. Čo však potom s recykláciou? Budeme všetok odpad z plastov vyvážať? A vôbec, načo sa potom dodatočne vytvárala komodita plasty?

Ing. František Mátel, CSc.