Žiadne protesty

Členské štáty EÚ zatiaľ neprotestovali proti predstave Európskej komisie (EK) ako financovať nároky až desiatich nových členských štátov v období 2004 - 2006. Komisia si robí nádeje, že by návrh, ktorý chce predložiť na konci januára, mohol prejsť.

Jeho podstata spočíva v tom, že sa plne využije 11,6 mld. EUR, s ktorými výhľad z roku 1999 počíta pre šesť nových členských krajín, ktoré by mali vstúpiť v roku 2002. Podľa zásad postupného navyšovania sa ako základ pre šesticu (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Cyprus) vezme suma vyčlenená na rok 2002, čo je 6,4 mld. Z rozdielu, ktorý tvorí 5,2 mld., sa uspokoja ďalšie štyri krajiny (Slovensko, Litva, Lotyšsko, Malta) a ešte zostane na zlomok priamych platieb pre poľnohospodárov.

Komisia nepripúšťa, žeby kandidáti mohli pre seba zachrániť nejaké peniaze vyčlenené na roky 2002 - 2003, keď ešte nebudú členmi.

Keď EÚ na summite v Berlíne na jar roku 1999 o týchto veciach rozhodovala, dospela k záveru, že by nové krajiny nemali mať nárok na zmienené priame platby, ktoré predstavujú okolo 70 % poľnohospodárskych subvencií, teda skoro polovicu všetkého, na čo majú členské krajiny z pokladnice EÚ nárok.

Komisia teraz zvažuje, že by časť vypočítaného rozdielu použila ako určitú formu priamych platieb, ale nie ako subvenciu individuálnym roľníkom, skôr ako plošné investície do rozvoja potravinárskeho priemyslu.

Ministri financií rady členských štátov, údajne vrátane Nemecka a Británie, by uprednostnili, keby sa EÚ uspokojila pre nových členov len s tou výškou výdavkov, ktorá bola plánovaná na rok 2002. Podľa nemenovaného činiteľa EK by to bola „katastrofa“. Členské štáty nesmú únii odopierať nástroje, bez ktorých sa nedá urobiť toto rozšírenie.

(ČTK)