Ako James Bond

Spojené štáty teda odstúpili od jedného z pilierov svetovej stability - zmluvy o protiraketovej obrane (ABM). „Je to prežitok studenej vojny,“ znie hlavný argument amerického prezidenta Georga Busha. A znie dosť nepresvedčivo.

Nie všetko, čo vzniklo počas druhej svetovej vojny, musí byť automaticky zlé a opovrhnutiahodné. Nebyť súperenia dvoch veľmocí, ľudia by sa napríklad tak rýchlo nedostali do kozmu, kolonizátori by pomalšie prichádzali o svoje kolónie, v západnej Európe by zrejme nevznikol model sociálneho štátu. Navyše pád železnej opony úspešne prežili aj omnoho typickejšie produkty studenej vojny, ako je ABM. Severoatlantickou alianciou začnúc, Jamesom Bondom končiac.

No a práve tu niekde sa začína druhá časť americkej argumentácie: ABM nezodpovedá potrebám súčasnej situácie a treba ju prispôsobiť novým podmienkam. Podobne, ako sa prispôsobil James Bond. To by už znelo prijateľnejšie, ale aj tu je háčik. Dokonca dva. Za nové hrozby USA označujú štáty ako hladomorom sužovaná KĽDR. Naozaj si viete predstaviť ako Pchjongjang zasýpa Washington raketami? Ja nie. S takým niečím sa nestretnete ani v najnovších bondovkách. No a rozhodnutie vybudovať protiraketový štít bez ohľadu na zvyšok sveta nie je prispôsobovaním sa, ale diktátom, aby sa prispôsobili iní.

Lebo hlavná príčina amerického odstúpenia od ABM naozaj kotví ešte v studenej vojne. USA ju totiž vyhrali. To im dnes dáva možnosť aj bezohľadne presadzovať svoje zámery a záujmy. Ibaže skutoční víťazi by mali byť tolerantní a veľkorysí, aj napriek moci a sláve. Vo Washingtone sú si zrejme toho vedomí. Možno aj preto v deň odstúpenia od ABM zverejnili tú bizarnú videonahrávku bin Ládina. Odpúta to pozornosť.

Rastislav Boldocký