Možnosť úveru sa rovná nule

Sú banky len evidenčné inštitúcie posúvajúce peniaze?

Prebytok v bilancii zahraničného obchodu ju cieľom každej vlády. Ináč to nie je ani na Slovensku, kde k naplneniu tohto cieľa prispieva slovenská exportno-importná banka. V budúcom roku by mala Eximbanka podporiť slovenský export v celkovej hodnote približne 40 mld. Sk, čo je o 48 % viac než v tomto roku. Objem podporeného exportu by mal tvoriť 5 až 5,6 % z očakávaného budúcoročného vývozu. O svoje skúsenosti v spolupráci s Eximbankou sa s nami podelili niektoré domáce spoločnosti.

Svik Svidník, slovenský výrobca pánskej konfekcie vyššej kvality, keďže patrí do turínskej podnikateľskej skupiny GFT, podľa finančnej riaditeľky Ľuby Štecovej ešte nepožiadal Eximbanku o spoluprácu a za danej situácie ju pravdepodobne ani nepožiada. Celý nákup a predaj zabezpečuje prostredníctvom spolumajiteľa a ten udržiava pravidelný režim platieb.

Riaditeľ Odevy Lipany Štefan Máthé sa na Eximbanku v budúcnosti chce obrátiť najmä z hľadiska záruk a zabezpečenia exportu v tých prípadoch, keď dodávky sú viac rizikové. Mali by byť podľa neho nové v teritóriu EÚ, ale bližšie ich špecifikovať nechcel. Vlani tento producent najširšieho sortimentu vrchného ošatenia na Slovensku s tímom vlastných dizajnérov dosiahol obrat 300 mil. Sk a 50 % programu tvorili špeciálne oblečenia.

Pozitívne skúsenosti s Eximbankou má Vzorodev Prešov, obchodno-ekonomický námestník Dušan Ivanov o tom hovorí, že ich zameranie je z 98 % na export a tak ich spolupráca s Eximbankou sa datuje od roku 1997. Vtedy chceli v kooperácii so zahraničnou firmou vybudovať v Hanušovciach nad Topľou špecializovaný závod na výrobu pánskych nohavíc. Partner však od spolupráce odstúpil a tak Vzorodev musel hľadať iné riešenie a našiel ho v poskytnutom úvere od Eximbanky na investičnú výstavbu za 10 mil. Sk, z čoho asi 80 % už splatil. Dušan Ivanov však nedostatok v aktivite Eximbanky vidí v tom, že peniaze iba poskytne, ale prekrytie konkrétnych zmlúv pri úvere musí na seba prevziať iná banka. Spolupráca však naďalej trvá v poistení zahraničných pohľadávok.

Pavol Orihel, manažér, vedúci i zásobovač firmy Marína, od roku 1991 so sídlom vo Veľkých Kostoľanoch v okrese Piešťany, spolu s manželkou i matkou sa zaoberajú výrobou a predajom tradičných ľudovoumeleckých výrobkov v širokom sortimente. Spolu s nimi zamestnáva dvadsiatich zamestnancov, medzi ktorými nechýbajú ani čiastočne či úplne invalidní občania, väčšinou ženy. „V našej firme sme tak vyťažení, že nemám kedy sledovať, aké výhody poskytujú jednotlivé banky. Viem len, že šance na získanie úveru pre malých a stredných podnikateľov či živnostníkov sú nulové, úvery sú len pre niektorých vybraných vyvolených. Banky ponúkajú veľkorysé služby, ale skutočnosť je iná. Podľa mňa sú banky len akési evidenčné inštitúcie, ktoré posúvajú naše peniaze z účtu na účet podľa našich príkazov. O činnosť Eximbanky a jej služby som sa v skutočnosti nikdy nezaujímal. Ak chcem prežiť a ak chcem dať prežiť ľuďom, ktorých zamestnávam, mám iné starosti. Sledovať záujem trhu, hľadať odbyt pre výrobky a mať na účte toľko, aby som stihol výplaty, nakúpiť surovinu i platiť povinné odvody a pokryť všetky výdavky, ktoré súvisia s našou činnosťou.“

(pm, lak, zp)