Výnimkou v regióne strednej Európy?

Globálne spomaľovanie svetových ekonomík je v posledných mesiacoch jednou z najhorúcejších tém v odborných kruhoch. Nižšie výdavky spotrebiteľov, pokles miery rastu hrubého domáceho produktu, vyššia nezamestnanosť, negatívne vyhliadky spoločností a pokles dôvery sú iba niektoré úkazy prebiehajúcej recesie. Všeobecnému ochladzovaniu hospodárstva by sa podľa expertov nemala vyhnúť žiadna krajina. Výnimkou by nemalo byť ani Slovensko...

Nepriaznivým vyhliadkam boli rýchlo prispôsobené aj prognózy svetových organizácií a ústavov o vývoji hlavných ekonomických ukazovateľov. Odhady rastu hrubého domáceho produktu SR na tento rok boli upravené z pôvodných 3,0 na 2,7 percenta. Celkový negatívny dojem navyše utvrdzovali okrem slabých výsledkov najväčších svetových ekonomík aj horšie výsledky niektorých slovenských makroekonomických ukazovateľov. Možno preto nepripisovala väčšina analytikov väčšiu váhu utorkovým vyhláseniam ministerky financií SR B. Schmögnerovej, podľa ktorej mal byť rast slovenského HDP v treťom štvrťroku vyšší než v predošlých troch mesiacoch. Odhady analytikov uvádzali priemerný rast HDP na úrovni 2,8 percenta, čo sa zhoduje s výsledkami za druhý kvartál.

O to prekvapujúcejšia bola správa Štatistického úradu SR, podľa ktorej vykázal slovenský HDP v treťom štvrťroku medziročný rast o 3,5 percenta oproti 2,8 v druhom a 3,0 v prvom kvartáli. Ako sa zdá, je Slovensko vzhľadom na akceleráciu rastu HDP v poslednom štvrťroku v regióne strednej a východnej Európy výnimkou. Kým v SR zaznamenal tento ukazovateľ medzištvrťročné zvýšenie o 0,7 %, je trend v okolitých krajinách opačný. V Českej republike sa miera rastu HDP medzištvrťročne spomalila o 0,6 na 3,2 % a v Maďarsku o 0,3 na 3,7 %.

V absolútnom vyjadrení dosiahol slovenský HDP v treťom štvrťroku 249,3 mld. Sk oproti 230,1 mld. Sk v rovnakom období minulého roka. Za prvých deväť mesiacov sa hrubý domáci produkt zvýšil medziročne o 3,1 % na 716,9 mld. Sk. Vo vývoji HDP sa premietol rast domáceho dopytu o 7,5 % a zahraničného dopytu o 7,1 %. Najrýchlejšie rastúcou časťou domáceho dopytu bola tvorba hrubého fixného kapitálu, ktorá sa medziročne zvýšila o 16,5 %. Konečná spotreba verejnej správy vzrástla o 9,2 % a konečná spotreba domácností o 4,9 %. Podľa najnovších odhadov Štatistického úradu SR by mal tohtoročný rast HDP dosiahnuť 3,3 %. Najvýraznejšou zmenou prešla prognóza koncoročnej miery celkovej inflácie, ktorá bola korigovaná na 6,3 % z 8,0 % v septembri. Miera nezamestnanosti medziročne vzrastie o 4,3 na 19,1 percenta.

Hoci sú najnovšie výsledky rastu HDP a prognózy miery inflácie priaznivé, nemáme dôvod na optimizmus. Slovensku potrvá totiž približne dvadsať rokov, kým v hodnote hrubého domáceho produktu na obyvateľa dosiahne 75-percentnú úroveň HDP v Európskej únii. Najbližšie k tejto úrovni má spomedzi krajín strednej a východnej Európy Maďarsko (11 rokov), ČR (15 rokov) a Estónsko (19 rokov).

Peter Machala