NOVÁ ZODPOVEDNOSŤ

Kto nebojuje, tak ten prehral

Začiatkom októbra oslovil správca Hospodárskeho klubu (NEF), šéfredaktor Hd P. Kasalovský niekoľkými myšlienkami viaceré prominentné osobnosti svetového hospodárstva a politiky. Ich názory postupne zverejníme. Jednou z prvých reakcií je pôvodný príspevok pre Hd od čestného prezidenta Nestlé, SA, Vevey (Švajčiarsko), viceprezidenta World Economic Forum a laureáta Zlatého biateca 1999 Helmuta O. Mauchera.

V tomto článku pre Hospodársky denník sa ani tak neusilujem vymenovať všetky celosvetové trendy a vývoj a zodpovedajúce úlohy a zodpovednosť politických lídrov a podnikateľských špičiek, ale skôr sa zameriavam na najnovší najvýznačnejší vývoj a následnú zodpovednosť, ktorá z týchto udalostí vyplýva. Dovoľte preto, aby som sa najprv pozrel na najnovšie všeobecné politické a ekonomické trendy a vývoj. Potom sa budem zaoberať novou úlohou a zodpovednosťou politických lídrov a následne sa budem venovať dôsledkom pre popredných podnikateľov.

A. Všeobecný politický a ekonomický vývoj

1. V tejto súvislosti je nevyhnutné spomenúť útoky v Spojených štátoch 11. septembra, v dôsledku ktorých si väčšmi uvedomujú potrebu celosvetovej spolupráce v boji proti terorizmu a za posilnenie stability a bezpečnosti. To sa vzťahuje aj na, a povedal by som špecificky, Spojené štáty. Pred touto udalosťou Spojené štáty nepociťovali naliehavú potrebu prehĺbiť spoluprácu v politickej a ekonomickej oblasti. To sa teraz zmenilo. Zaviedli sa tesnejšie vzťahy a spolupráca. Spojené štáty získali odlišný a pozitívnejší postoj voči Svetovej obchodnej organizácii, Organizácii Spojených národov a voči posilňovaniu svojich vzťahov s Ruskom a Čínou. V súčasnosti je politika terajšej americkej vlády zblížiť sa s Ruskom, kde sa ich vzťahy presúvajú na kvalitatívne novú rovinu. Tragédia z 11. septembra bude mať pravdepodobne aj trvalý dosah na postoj k Blízkemu východu, keďže Spojené štáty potrebujú a aj budú potrebovať spoluprácu arabského sveta, aby mohli bojovať proti terorizmu.

2. Globalizácia sa rozvíja čoraz rýchlejšie, so všetkými výhodami i prechodnými problémami. Toto urýchľovanie globalizačného procesu, ktoré sme najprv pozorovali v oblasti komunikácií, čoraz väčšmi zahŕňa financie a obchod, ako aj celkové ekonomické aktivity.

3. Čoraz väčšmi môžeme pozorovať vývoj regionálnych zoskupení a regionálnej spolupráce. To sa týka nielen Európskej únie, ale aj združení NAFTA, ASEAN, MERCOSUR a iných.

4. Vzniká zvyšujúci sa počet mimovládnych organizácií s čoraz širšou a intenzívnejšou činnosťou. Niektoré z nich sú aj militantné, pričom nevylučujú násilie.

5. Na obzore je nový technický vývoj. Mám na mysli predovšetkým biotechnológiu, a v rámci nej konkrétne výskum kmeňových buniek dospelých jedincov a embryí. To vyvoláva intenzívnu diskusiu a dialóg o etickom rozmere na jednej strane a výhodách nových možností pri liečbe nevyliečiteľných chorôb na druhej strane, pričom netreba zabúdať na prebiehajúcu diskusiu o biotechnológii v poľnohospodárstve a z nej vyplývajúce potenciálne výhody.

K ďalšiemu technickému vývoju, ktorému sa dostalo dosť málo pozornosti, patrí pokrok vo vojenskej technike, v obranných mechanizmoch a celkovo vo vedení vojny.

6. V čoraz viac častiach sveta (nielen v priemyselnom svete) stojíme zoči-voči trendu starnutia populácie.

B. Dovoľte, aby som sa teraz venoval novej úlohe a zodpovednosti politických lídrov

Vo všeobecnosti viac obchodu, investícií a techniky spája náš svet dokopy čoraz tesnejšie. Vzájomná prepojenosť a technický pokrok vytvárajú novú komplexnosť, a preto sú pre každého z nás dôležitejšie a relevantnejšie. Zároveň potrebujeme väčšiu spoluprácu a zhodu a viac mnohostranných celosvetových dohôd a inštitúcií. To je v skutočnosti jedna z najdôležitejších úloh a zodpovednosti dnešných lídrov vo svete. Vo svetle uvedeného Organizácia Spojených národov musí a bude zohrávať dôležitejšiu a posilnenú úlohu. Týka sa to najmä:

- celosvetových dohôd a zmlúv,

- posilnenia celosvetových inštitúcií, napr. Svetovej obchodnej organizácie,

zodpovednosti za sledovanie všetkých dohôd, ako aj novovznikajúcich problémov vrátane problémov finančných,

- zavádzania a uplatňovania sankcií,

- postupov a potrebného splnomocnenia na urovnanie konfliktov a predchádzanie miestnym alebo regionálnym vojnám,

- pravidiel ekonomickej globalizácie (pravidlá hospodárskej súťaže, vlastnícke práva, sociálne a environmentálne práva atď.),

- posilnenia inštitúcií v oblasti kolektívneho vedenia, napr. G7/G8 (a ich nevyhnutné rozšírenie v budúcnosti na G10 alebo G20). Netreba ani pripomínať, že sa tak musí udiať bez diskriminácie proti nečlenom.

Vo všeobecnosti nesmieme zabúdať na dôležitú úlohu: zahrnúť do globalizačného procesu a do boja proti chudobe rozvojové krajiny.

Aby sme svoje ciele dosiahli, je potrebné ďalej prediskutovať deliacu čiaru zodpovednosti vlád jednotlivých štátov, regionálnych a celosvetových organizácií. Z toho vyplýva, že bude potrebné ešte väčšmi zredukovať suverénnosť krajín a regiónov. To však zo známych dôvodov nebude ľahké, a bude sa to dať iba krok za krokom. V skutočnosti to ešte bude dlhá cesta, narastá však povedomie o jej potrebnosti a dúfam, že tomuto vývoju sa dostane viac porozumenia zo strany mladej generácie.

Pozrime sa teraz na niektoré špecifické aspekty Európskej únie

Ešte vždy stojíme zoči-voči dvom hlavným problémom: rozširovaniu EÚ a prehlbovaniu existujúcej integrácie.

Všetci vieme, že z politickej stránky je rozširovanie nevyhnutné. V konečnom dôsledku vytvoríme v Európe obrovskú ekonomickú zónu, ktorá sa bude vedieť lepšie vyrovnať celosvetovej konkurencii a zohrá významnú politickú úlohu. Z väčšej Európy budú pre všetkých plynúť aj dlhodobé výhody. Čím bližšie sa však dostávame k podrobnostiam, tým väčšmi zápasíme s problémami, ktoré sme predtým nepredpokladali.

Pokiaľ ide o rokovania o rozšírení vo všeobecnosti, mali by sme sa jasne rozhodnúť teraz, ale stanoviť časový rámec reálne. Keď sa v konečnom dôsledku blížime k približne tridsiatim členom, časový rámec potrebujú obe strany - súčasná EÚ, ako aj transformujúce sa krajiny. Mali by sme byť pragmatickí, a kde je to potrebné, poskytnúť odlišné prechodné obdobia („Európa dvoch či troch rýchlostí“).

Pokiaľ ide o prehlbujúcu sa integráciu Európskej únie a jej budúcu ústavu, z podnikateľského hľadiska sú mimoriadne závažné nasledujúce aspekty: voľný tok tovarov, služieb, ľudí, investícií (vrátane slobody efektívne zorganizovať firmu) a financií vo všeobecnosti. Okrem toho potrebujeme širší priestor na rozhodovanie väčšiny, rýchlejšie a efektívnejšie mechanizmy rozhodovania, spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku, ako aj spoločnú integračnú politiku. Pokiaľ to tak nebude, hlas Európy nebude počuť ani jej vplyv nebude cítiť, a nebude preto životaschopnou ideou.

Inak, všeobecnejšie, potrebujeme o niečo menej regulácie, byrokracie a viac subsidiarity, pružnosti a národnej autonómie, ako aj viac harmonizácie dosiahnutej konkurenciou a nie regulovaním.

Osobitnú pozornosť treba venovať tiež predchádzaniu ochranárskemu postoju voči ostatnej časti sveta. Potrebujeme obchodné dohody a iné podnikateľské spojenia so susednými krajinami, ako je Ukrajina, Rusko alebo časti Stredomoria. Všetky tieto procesy integrácie a ďalšej spolupráce by mali byť neoddeliteľnou súčasťou celosvetového rozvoja globálneho a voľného obchodu.

Ďalšia nová zodpovednosť krajín a regionálnych zoskupení podobných na EÚ

V tejto súvislosti majú politickí lídri predovšetkým zodpovednosť zriadiť stabilné demokracie a rozvinúť zásady sociálne orientovanej trhovej ekonomiky. Ešte vždy sa domnievam, že táto ekonomická koncepcia je najlepší a najúspešnejší spôsob, akým sa jednotlivé krajiny môžu hospodársky rozvíjať a zároveň dbať na sociálne aspekty a zodpovednosť.

Ďalšia dôležitá zodpovednosť spočíva v posilňovaní školstva a v dôkladnom a sústavnom vzdelávaní s ohľadom na čoraz väčší význam spoločnosti založenej na vedomostiach.

Navyše sa musíme vyrovnávať s obrovským dosahom demografických zmien. Nárast počtu starších ľudí spochybňuje mnohé domnienky v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej politiky. Od schopného vedenia sa žiada, aby vyriešilo sociálne problémy - napríklad ochranu ľudí pred chorobami, starobou a dočasnou nezamestnanosťou. Keď sa však dospeje do bodu, kde celá sústava dobre mienených sociálnych opatrení zvyšuje sociálnu nerovnováhu namiesto toho, aby ju zmierňovala, musíme si opätovne premyslieť sociálny rámec a prispôsobiť ho. Potrebujeme viac pružnosti a musíme odbúravať zneužívanie a byrokraciu. Osobité problémy sa vynárajú v súvislosti so starnúcou spoločnosťou. Okrem mnohých opatrení, ktoré je možné vykonať, ako napríklad prechod od verejných dôchodkových programov k súkromnému investovaniu do staroby, ktoré je väčšmi založené na osobnej zodpovednosti, najdôležitejšie je zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Keďže sa ľudia dožívajú 80 až 90 rokov, nemôžeme si dovoliť znížiť vek odchodu do dôchodku, ako sa to v posledných rokoch dialo vo viacerých členských štátoch EÚ. V oblasti nemocenského poistenia a nákladov spojených s chorobami sme si už uvedomili potrebu prejsť smerom k osobnej zodpovednosti, samozrejme, berúc do úvahy existujúce príjmové skupiny.

C. Nová úloha a zodpovednosť podnikateľských špičiek

Chcel by som tu načrtnúť nasledujúce aspekty:

1. Vzhľadom na globalizáciu a narastajúcu konkurenciu je zjavné, že podnikateľ sa musí snažiť dosiahnuť dlhodobý a úspešný rozvoj svojho podniku. To je rozhodne najdôležitejšia úloha a zodpovednosť podnikateľských špičiek, a, mimochodom, aj ich najdôležitejšia zodpovednosť voči spoločnosti.

2. Je potrebné zlepšiť spravovanie podnikov, najmä preto, aby sa zabezpečilo kompetentnejšie vedenie, viac transparentnosti a vyváženej stratégie v oblasti dlhodobých záujmov akcionárov a primerané prihliadnutie na zainteresovaných a na verejnú mienku. Pokiaľ myslíte dlhodobo, otázky imidžu, spoločenskej zodpovednosti a riadenia ľudských zdrojov vždy zohrávajú významnú úlohu, kým krátkodobá politika a krátkodobá maximalizácia zisku sú založené na dosť odlišných kritériách, a preto z viacerých dôvodov nie sú v dlhodobom záujme nijakého podniku. Každý podnik preto musí dbať, aby jeho rozhodovací proces neovplyvňovali priveľmi investori a akcionári, ktorí majú skôr krátkodobé záujmy.

3. Pre úspech v konkurenčnom globálnom prostredí je ešte dôležitejšie byť inovatívnym a sústavne prichádzať na trh s novými nápadmi.

4. Aby podniky odolávali celosvetovej konkurencii, musia sa pretransformovať na medzinárodné podniky.

5. Spoločenskú zodpovednosť je nevyhnutné brať vážne. Vzhľadom na potrebnú dlhodobú stratégiu sa musí uplatňovať najmä v oblasti znižovania nákladov a programov reštrukturalizácie. Takáto stratégia zodpovedná voči ľuďom zvýši motiváciu i dlhodobú zaangažovanosť a lojálnosť zamestnancov. Takisto môže pomôcť zvýšiť akceptovanie nášho sociálne orientovaného systému trhovej ekonomiky. Sociálna súdržnosť sa zakladá aj na spoločenských hodnotách. Tieto hodnoty nemožno vytvoriť reguláciou, dohodnutými kódexmi či niečím podobným, musia sa rozvinúť v každodennom živote. Tlak trhu zmení hodnoty, ale neohrozí ich, pokiaľ máme všetci spoločné viac než len takzvané akcionárske hodnoty.

D. Dovoľte, aby som skončil nasledujúcimi poznámkami

Vzhľadom na problémy a náročné úlohy budúcnosti, pred ktorými stojíme zoči-voči, je dôležité, aby sme konali a reagovali na úlohy pred sebou rozumne, no rázne. Asi pred sto rokmi Edward Harriman, jeden z veľkých amerických priekopníkov a kľúčový hráč v organizovaní financovania a výstavby amerických železníc, raz povedal: „Vždy je nesprávne hľadieť do budúcnosti s obavami.“

Takisto si uvedomujeme, že v tomto konkurenčnom prostredí môžu špičkoví politici a podnikatelia uspieť jedine vtedy, pokiaľ v sebe nájdu bojového ducha. Ako raz povedal Bert Brecht: „Ten, kto bojuje, môže prehrať, ten, kto nebojuje, už prehral.“