Rozpočet skončil v bode nula

Komentuje Eleonóra Bujačková

Rozpočtové diskusie sú najvzrušujúcejším fenoménom ekonomickej teórie a praxe. Štátny rozpočet totiž napriek istej transparentnej podobe stále v sebe ukrýva mnoho tajomstiev o skutočnom stave slovenskej ekonomiky a predpokladoch jej rastu. A zrejme ani jeho zostavovatelia a skúsení znalci nedokážu presvedčivo povedať, odkiaľ a kam niektoré miliardy a milióniky prichádzajú a odchádzajú. Rituál schvaľovania štátnych rozpočtov býva vo väčšine krajín s trhovou ekonomikou veľkolepým divadlom. U nás navyše sa diskusia o rozhodujúcom dokumente existencie krajiny vedie mimoriadne emotívne a podľa politických tričiek. Preto by sme mohli byť celkom spokojní, že Národná rada SR uplynulý týždeň predsa len schválila štátny rozpočet na rok 2002. So schodkom 38 mld. Sk. Celkové príjmy sú vyčíslené na 219,8 mld. Sk a výdavky na 257,8 mld. Sk. Schodok verejného rozpočtu nepresiahne 3,5 % HDP.

Štátny rozpočet by sa nepochybne mal tvoriť na dlhšie časové obdobie, než je jeden kalendárny rok. Vypracované by mali byť východiská na najbližšie roky, aby porovnaním reálneho vývoja s plánom bolo možné lepšie sledovať úspešnosť hospodárskej politiky vlády. Z tohto hľadiska treba rátať aj s problémami. Vláda síce čaruje: zo štátneho rozpočtu na budúci rok by sme mali mať napodiv radosť všetci. Aj preto alebo práve preto, že položil silnejší dôraz na podporu ekonomického Najvyšší rozpočet pripadne na krajské úrady, ktoré budú disponovať v budúcom roku sumou prevyšujúcou 59,2 mld. Sk. Z jednotlivých rezortov je na tom najlepšie ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému „pripadlo“ 25 miliárd. Rozpočet jemne pohladí aj rezort školstva. Schválený rozpočet je preň najlepší za posledné roky, navýšiť financie sa podarilo vo všetkých jeho oblastiach.

Menej natešení boli opoziční poslanci. Tí takmer jednohlasne prijatý štátny rozpočet označili za rozpočtové provizórium. A teda predpokladajú, že nová vláda bude musieť niekedy v novembri prijať zákon, ktorým hospodárenie štátu upraví. Už aj preto, že podľa ich názoru budúcoročný štátny rozpočet je maximálne neprehľadný a nereálny. Skutočnosťou je, že rozpočet na budúci rok je celkom výnimočný. Určí totiž nielen črty celkovej politiky v budúcom roku, ktorú v prvom polroku bude zabezpečovať vláda súčasná a v druhom iná. V budúcom roku sa pravdepodobne skončia mimoriadne príjmy rozpočtu, ako sú príjmy z privatizácie. Vláda bude musieť v ďalších dvoch rokoch vystačiť iba s príjmami z daní. Akákoľvek vláda bude preto musieť bezodkladne urobiť reformu výdavkov rozpočtu, najmä tých zo zákona.

Aj vyspelý svet má problémy si svojimi štátnymi rozpočtami. Či sa nám to páči alebo nie, jedinou cestou z vlastnoručne nastavenej pasce je ostrá zmena súčasného kurzu. Znamená pritvrdenie fiskálnej politiky a nastolenie štrukturálnych reforiem, ktoré by urýchlili ekonomický rast a zvýšili počet pracovných miest. To, čo treba, vyslovil už nejeden ekonóm: Štát, minimalizuj svoju úlohu v ekonomike!