Hospodársky denník
USD47,761 Sk
EUR43,061 Sk
CHF29,192 Sk
CZK1,32 Sk
  Pondelok  17.Decembra 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Počasie im skrížilo plány

Prepojená prvovýroba so spracovateľom

Slovchmeľ, družstvo so sídlom v Hornej Strede, vykupuje chmeľ od pätnástich prvovýrobcov, ktorí sú zároveň i členmi družstva. Toto prepojenie prvovýroby so spracovateľom, ktorý zároveň zabezpečuje aj expedíciu a odbyt ako strešná organizácia, je obojstranne výhodné. V roku 1999 družstvo vykúpilo a spracovalo 320 ton suroviny, z toho 40 % exportovali k stabilnému nemeckému odberateľovi. Vlaňajší obrat dosiahol výšku 49 mil. Sk, rok predtým 33 mil. Sk. Podľa riaditeľa Ing. Mariána Borovského mali v pláne tohtoročné ekonomické výsledky ešte zlepšiť, chmeľnice rástli veľmi dobre a úroda sa zdala byť nadštandardná. Posledný júlový piatok však prišlo nebezpečné krupobitie, ktoré zmarilo všetky plány. „Dokonca poľnohospodárske družstvo Vlára-Nemšová, ktoré pestuje chmeľ na 40 hektároch, nezobralo ani jedinú bobuľu. Len 20- až 30-percentný zber zaznamenali aj ďalšie družstvá, s ktorými spolupracujeme - PD Zámostie a PD Turná. Pre nás to znamenalo v celkovom objeme asi 60-tonový výpadok. V priemere sme zobrali 0,8 tony z hektára pri štandardnej kvalite, ktorá sa nevymykala z priemeru. Predpokladáme, že tohtoročný obrat dosiahne úroveň roku 1999, ktorý predstavoval hodnotu vyše 30 mil. Sk. Naše predstavy však boli podstatne vyššie.“

Časť úrody majú v družstve síce ešte na sklade, ale na základe uzatvorených zmlúv predajú a v pravidelných dodávkach vyexpedujú všetok sušený, granulovaný a balený chmeľ, ktorý má po spracovaní len 7 % obsahu vody. Medzi najväčších odberateľov patria silné slovenské pivovary Stein, Topvar a Šariš. Poľnohospodárske družstvá, ktoré sa venujú pestovaniu náročnej a citlivej plodiny, začali už v minulých rokoch s oživovaním a obnovovaním chmeľníc postupných prechodom na pestovanie ešte kvalitnejšieho žateckého chmeľu, zbaveného vírusov, s vyššou kvalitou, s vyššími výnosmi a s obsahom alfa kyselín asi 6 %. „Pestovateľské plochy by sa mali ustáliť na rozlohe 350 hektárov. Tým by sme sa stabilizovali a produkcia by mala stačiť pre domácich výrobcov i pre požiadavky exportu,“ uzatvára hodnotenie M. Borovský.

Zora Petrášová

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.