Samovražda vraždiaca Zem

Biologický útok nerozoznáva hranice ani náboženstvo

Vyhladenie jedného štvorcového kilometra územia konvenčnými zbraňami stojí dvetisíc dolárov, atómovou bombou osemsto dolárov, ale v prípade použitia biologickej zbrane antrax sú tieto náklady iba jeden(!) dolár.

Včera sa skončil moslimský pôstny mesiac ramadán, ktorý podľa moslimských krajín nezakazuje vojnu, ak sa ňou krajiny bránia voči zlu. Takto si to vysvetľuje najmä Taliban a al-Káida v boji proti USA. Ale ani podľa Washingtonu pôstny mesiac ramadán nezakazuje boj proti nepriateľovi, akým je v tomto prípade terorizmus a jeho prívrženci, teda Taliban a al-Káida. Američan John Walker Lindh, ktorý bojoval v radoch Talibanu, však tvrdí, že koniec ramadánu znamená odštartovanie ďalšej etapy boja al-Káidy proti USA zhmotneného do biologického útoku. Pravda, antraxová korešpondencia by v tomto prípade bola len slabým odvarom toho, čo by vraj nasledovalo - útok, po ktorom všetko živé na americkom kontinente zanikne.

Dá sa povedať, že už po septembrových útokoch svetová tlač prognostikovala vývoj a všímala si, či lepšie skúmala druhy zbraní, aké by nepriateľ mohol použiť. Informácie preniknuté na verejnosť hovoria o tom, že samotný bin Ládin viedol rokovania o jadrových, chemických a biologických zbraniach, „pretože mal prístup k nejakému druhu rádiologického materiálu“, aj keď zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že ich výsledkom by bola výroba akejkoľvek zbrane (Washington Post). Rovnako zatiaľ nevedno, či sa dôkazy Lindta zakladajú na pravde, najmä keď mal v al-Káide prakticky druhoradé postavenie. Nahlodaná zvedavosť, ba ešte viac silnejúce obavy (USA už oficiálne s možným útokom začínajúcim sa po ukončení ramadánu varovali Nemecko) však vyžadujú objasnenie, čo by skutočne útok biologickými zbraňami mohol priniesť.

Právna úprava

Biologické zbrane sú najlacnejšie, takže ich použitie teroristami proti civilnému obyvateľstvu by mohlo byť jednou z možností. Veď napríklad spustošenie jedného štvorcového kilometra územia konvenčnými zbraňami stojí dvetisíc dolárov, atómovou bombou 800 USD, chemickým útokom 600 USD, ale antraxom iba jeden dolár. Čo je však horšie, zatiaľ proti biologickému útoku nie je imúnna žiadna krajina, „dokonca ani USA“ (Pentagón). Ženevský protokol o biologických zbraniach prijatý po 1. svetovej vojne (v roku 1925) väčšinou členských štátov vtedajšej Spoločnosti národov, keď si použitie biologických a chemických zbraní vynútilo 100-tisíc mŕtvych a milión zranených, sa zverstvami druhej svetovej vojny stal absolútne neúčinným. V roku 1972 bol preto protokol doplnený tak, že dnes zahŕňa 21 druhov vírusov, 11 druhov baktérií a tri druhy plesní vrátane nimi produkovaných toxínov. Rozsiahla konvencia o zákaze biologických a toxických zbraní sa síce prijatím 143 signatárskych krajín stala základným dokumentom pre desiatky medzinárodných úprav a následných protokolov, ale ako irónia osudu vyznieva fakt, že práve na tohtoročnej konferencii OSN o revízii konvencie o zákaze biologických a toxických zbraní v Ženeve návrh na tridsaťročný zákaz používania baktérií ako bojového prostriedku Spojené štáty ako jediný signatár neprijali. Podľa ich vyjednávača D. Mahleyho by to ohrozovalo „národnú bezpečnosť USA, pretože sa vzťahuje na dôverné obchodné informácie“. Pritom návrh mal zabezpečiť, aby bolo možné uskutočňovať medzinárodné inšpekcie v členských krajinách v prípade výskytu podozrenia, avšak nepoškodzovať pritom legálne pôsobiace biologické továrne či laboratóriá...

Aké zbrane?

Hoci biologické zbrane sa používali už od 14. storočia ako účinný prostriedok boja proti nepriateľovi, prvým štátom vlastniacim modernú biologickú zbraň bolo Japonsko, ktoré použilo baktérie na útok proti jedenástim čínskym mestám v roku 1940. Biologické zbrane sú však považované za „atómovú bombu chudobných národov“. Ako ukázali príklady z Iraku, a teraz aj z Afganistanu, na ich výrobu sú potrebné nižšie finančné prostriedky a ich produkcia sa ľahšie utajuje. V 80. rokoch predviedla silu biologickej zbrane v podobe sarínu sekta Óm Šinrijkó v tokijskom metre. Niektorí tvrdia, že aj BSE či vírus HIV spôsobujúci aids je určitou biologickou pomstou. Podľa zahraničnej tlače a analýz federácie amerických vedcov združených v Programe kontroly chemických a biologických zbraní, spomedzi zoznamu biologických zbraní je najhorších šesť a medzi nimi dominujú najmä kiahne (Washington Post). Podľa vedcov by mohol „poslúžiť“ teroristom napríklad patogén opičieho moru, ktorý je až na 95 percent geneticky identický práve s kiahňami.

Výpočet WHO

Ak sme hovorili o nedostatočnej imúnnosti, je to tak preto, že na biologický útok, kosiaci všetko živé bez ohľadu na hranice, náboženstvo, dobro či zlo, by stačilo malé športové lietadlo. Dokonca inšpekcia úradu General Accounting Ofice ešte v októbri 1999 oznámila, že denne prejde hranice USA vyše 300-tisíc áut a 1 300-tisíc ľudí, ale colné orgány skontrolujú jedno, najviac dve percentá.

Je zrejmé, že agresor by v biologickej vojne mohol použiť akýkoľvek nenápadný prostriedok na prenesenie biologickej látky na zamorenie územia. Netreba však zabúdať ani na fakt, že obeťami sa stanú aj tí, proti ktorým nie je útok priamo zamierený. Popri klimatických zmenách je to aj havária či omyl. „Nebezpečné množstvo antraxu, ktorý spôsobuje sneť slezinnú, môže vyrobiť ktokoľvek aj v pivnici. Takúto výrobu zvládne hociktorý vysokoškolský absolvent príslušného odboru“ (The New York Times). Pritom v prípade použitia akejkoľvek biologickej látky stačí malé množstvo ľudí, ktorí si svoje nakazenie vlastne neuvedomujú. Do vypuknutia ochorenia tak môžu nakaziť celé okolie. V takom prípade by však ochranné vakcíny skutočne nestačili, dokonca ani v prípade USA, ktoré vyhlásili, že ich majú dostatok. Modelový výpočet uskutočnila napríklad ešte v roku 1970 aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) za predpokladu rozprášenia 50 kilogramov rôznych mikroorganizmov z lietadla na náveternej strane polmiliónového mesta. Týfus by si podľa neho vyžiadal 19 000 ľudských životov a ďalších 85 000 ľudí by nebolo bojaschopných. Pri antraxe by dokonca zahynulo 95 000 ľudí a 125 000 by ťažko ochorelo.

Biologické zbrane sú lacné, ľahko dostupné, aj keď najpravdepodobnejším scenárom súčasných teroristov pravdepodobne nebude samostatné vyvíjanie ich vlastnej biologickej zbrane, ale skôr jej získanie z vojenských skladov, a ešte ľahšie šíriteľné. Samovražedné sklony šíriteľov by však „zavraždili“ celú planétu. Je zrejmé, že samotná konvencia, ktorou sa signatári zaväzujú nevyrábať, nešíriť a nepoužiť biologické zbrane, ktorej porušenie sa trestá podľa medzinárodného práva, nestačí. Nezaväzuje totiž teroristov. Je však potrebné bezpodmienečne ju dodržiavať, aby bol boj proti zničeniu civilizácie účinnejší.

Slávka Blazseková