Hospodársky denník
USD47,761 Sk
EUR43,061 Sk
CHF29,192 Sk
CZK1,32 Sk
  Pondelok  17.Decembra 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ako sa dostať a udržať na trhu

Slovenský vývoz do Švédska môže každoročne rásť o 30 %

Švédska ekonomika po rokoch recesie zaznamenala koncom deväťdesiatych rokov jeden z najlepších ekonomických rastov v EÚ. Podľa predpokladov hospodársky rast na tento a na budúci rok prevýši priemer EÚ, inflácia je takmer nulová, nízka nezamestnanosť, export rastie a bilancia zahraničného obchodu zaznamenáva prebytok. Podnikateľská expanzia Švédov je však na Slovensku menej dôrazná. Na príčiny tohto javu sme sa opýtali Ing. Ľubomíra Obšitníka, vedúceho OBEO ZÚ SR v Štokholme.

1. Ako Švédske kráľovstvo a švédske podniky vnímajú ekonomické reformy na Slovensku orientované na privatizáciu štátnych podnikov, zjednodušenie legislatívnych postupov a vytváranie vhodných možností na prilákanie zahraničných investorov?

- Treba v tejto súvislosti povedať, že SR nepatrí do centra záujmu švédskych podnikov a vlády pri rozširovaní ekonomickej spolupráce a investovania. Pri otvorení Škandinávskeho technického veľtrhu v Štokholme dňa 17. októbra 2000 minister zahraničného obchodu Leif Pagrotsky uviedol ako prioritu švédskej vlády orientáciu na krajiny baltického regiónu vrátane Ruska. To však neznamená, že by Švédsko nemalo záujem na ďalšom rozširovaní a prehlbovaní vzájomnej ekonomickej spolupráce so SR s dôrazom na obchod a priame zahraničné investície. V priebehu prvého polroku 2001 sa uskutočnia s týmto účelom stretnutia na úrovni hospodárskych ministrov, na ktorých sa zúčastnia i významní podnikatelia z oboch krajín.

2. O aké komodity a služby zo Slovenska majú švédske podniky najväčší záujem?

- Švédska trhová ekonomika je otvorená a prístupná každému dodávateľovi. Celkový dovoz do Švédska v roku 1999 bol 537 mld. SEK. Švédsky import v posledných rokoch významne rastie a v prepočte importu na hlavu patrí Švédsko medzi popredné krajiny sveta. Najväčšími dodávateľmi sú štáty EÚ, ktoré sa na celkovom švédskom dovoze podieľajú 70 %. Na 1. mieste je Nemecko so 17,7 % na celkovom dovoze, na 2. mieste V. Británia – 10,3 %, na treťom mieste Holandsko s 8,1 %. Napriek tomu, že slovenský vývoz do Švédska v poslednom období prudko rastie, jeho podiel na celkovom dovoze Švédska je iba 0,1 %. V zásade možno povedať, že každý slovenský vývozca má vo Švédsku predpoklady uspieť, keď ponúkne konkurenčné dodacie podmienky pri dodržaní kvality v tom najširšom zmysle slova. Predpokladaný švédsky rast priemyselnej výroby a potreba švédskych firiem získavať s účelom vyššej konkurencieschopnosti svojich finálnych výrobkov lacnejšie subdodávky dáva možnosť slovenským dodávateľom oceľových konštrukcií, časti strojov, hydraulických prvkov, foriem a náradia. Dá sa predpokladať i ďalší rast slovenského vývozu nábytku, jeho častí a ďalších drevených výrobkov.

3. S akými problémami sa vo Švédsku môžu stretnúť slovenskí podnikatelia (legislatívne, byrokratické, colné) a aké formy spoločností sú pre slovenských podnikateľov pri nadväzovaní spolupráce najvýhodnejšie?

- Každý potenciálny slovenský exportér do Švédska by si najprv mal dať odpoveď na dve otázky. Ako sa dostať na trh a ako sa na ňom udržať. Pre príslušnú marketingovú stratégiu je nevyhnutné sa rozhodnúť ešte pred samým vstupom na trh, a tým predísť nákladným omylom, ktoré by mohli zabrzdiť ďalšie odbytové možnosti na švédskom trhu. Najistejšou zárukou úspešného prieniku na švédsky trh je zriadenie si vlastnej kancelárie alebo filiálky. Tí, ktorí si to z finančných dôvodov nemôžu dovoliť, majú v podstate iba dve možnosti: priamy predaj importérovi alebo predaj prostredníctvom zástupcu. Podľa švédskej legislatívy je zástupca definovaný ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá za dohodnutú províziu od príkazcu zaisťuje predaj jeho tovaru a v jeho mene. Zástupca však nie je v podriadenom vzťahu k príkazcovi, ale vykonáva svoju činnosť ako nezávislý obchodník. V prípade predaja viacerým importérom sa nedá spoliehať na lojalitu voči dodávateľovi. Importéri sa môžu kedykoľvek a bez zábran obrátiť na iného dodávateľa, keď im je schopný ponúknuť výhodnejšie obchodné podmienky. V prípade predaja jednému dovozcovi – výhradnému distributérovi - je možné počítať s väčšou lojálnosťou importéra voči dodávateľovi a tiež s väčším záujmom dovozcu o spracúvanie domáceho trhu.

Pre malých a stredných podnikateľov, ktorí chcú vstúpiť na švédsky trh, je najvýhodnejšie využiť služby zástupcu, ktorý by mal byť skúseným obchodníkom a mal by mať dostatok finančných prostriedkov na pokrytie nákladov svojej činnosti. Zástupca by mal pracovať systematicky, navrhovať exportérovi na základe získaných informácií o vývoji trhu a nových trendoch trhovú stratégiu.

Tip na vhodného zástupcu môžu slovenskí exportéri získať na:

The Swedish Association of Agents (Agenturföretagens Förbund - okolo 650 členských firiem)

Box 1137, S-111 81 Stockholm, Vasagatan 46

Tel.: 0046-8-411 00 22

Fax: 0046-8-411 00 23

Kontaktná osoba: Anna Wigardt Duhs, Managing Director, alebo B. Aström.

E-mail: mail@agenturforetagen.se

Internet: http://www.agenturforetagen.se.

4. Aké sú jednotlivé clá a dovozný a vývozný režim, na ktorý si musia dávať slovenskí podnikatelia pozor?

- Na Švédsko ako člena EÚ sa vzťahujú všeobecne platné podmienky tohto spoločenstva. Od 1. 1. 1998 boli vo Švédsku zrušené dovozné clá a licencie na priemyselné výrobky vrátane textilu za predpokladu, že sú podložené dokumentom EUR 1. Podobne boli zrušené dovozné clá na oceľ, avšak licencie zostávajú pod kontrolným dozorom. Oslobodené od cla sú tiež dovážané vzorky, výstavný materiál a exponáty, ktoré sa znova vyvezú pri použití ATA karnetu. Bližšie údaje o švédskych clách si slovenskí exportéri môžu zistiť na:

Generaltullstyrelsen, Swedish Board of Customs

Box 2267, 103 17 Stockholm

Tel.: 0046-8-7715 20520

Fax: 0046-8-208 012.

Pri poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov sa vyžaduje veterinárny certifikát a certifikát o ochrane rastlín.

V konosamente musí byť uvedené meno dovozcu, aby príslušná lodná spoločnosť mohla podať správu dovozcovi ešte pred dodaním zásielky do prístavu. V prípade, že tovar je prepravovaný špeditérom, musia sa predávajúci i kupujúci dohodnúť na akceptovaní priebežného konosamentu, a to hlavne vtedy, keď sa platba uskutočňuje prostredníctvom akreditívu.

5. Na čo sa najviac sťažujú švédski podnikatelia a investori, ktorí podnikajú a obchodujú so Slovenskom a v akých oblastiach sa táto spolupráca najviac rozvíja?

- Sú znechucovaní zložitými, často nejasnými podmienkami pri etablovaní sa na Slovensku. Sťažujú si na chodenie „z dverí do dverí“ a na niekedy „zvláštny“ prístup úradníkov v jednotlivých inštitúciách na Slovensku. Napriek tomu sa dobre rozvíja spolupráca v oblasti výroby nábytku a jeho častí, aj keď do budúcna by bola vhodnejšia orientácia na výrobky s vyššou pridanou hodnotou.

6. Ako by ste ohodnotili perspektívu švédsko-slovenských ekonomických vzťahov do budúcnosti? V akých sektoroch sú perspektívy rozvoja a kde možno očakávať útlm?

- Podľa posledných údajov Sveriges Riksbank sa v roku 2001 očakáva rast HDP na úrovni 3,7 % a v roku 2002 na úrovni 3,0 %. Tieto priaznivé predpovede, ako aj doterajší vývoj švédskeho hospodárstva dávajú predpoklad aj na ďalší rast švédskeho importu. Je reálny predpoklad, že slovenský vývoz do Švédska bude v najbližších rokoch rásť každoročne o 30 %. Podstatnú časť by mali tvoriť výrobky strojárskeho priemyslu. Výraznejší nárast sa očakáva i vo švédskom investovaní na Slovensku. Nepredpokladá sa ďalší nárast surovej drevnej hmoty.

Iaromír Novák

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.