Hospodársky denník
USD47,761 Sk
EUR43,061 Sk
CHF29,192 Sk
CZK1,32 Sk
  Pondelok  17.Decembra 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Stratové lodné trajekty

Neúnavný boj Švédov za liberalizáciu obchodu s liehovinami

Vo Švédsku platí pravidlo, že občania môžu voliť od osemnástich, ako všade inde, no piť a opíjať sa až od dvadsiatich rokov. Lebo každý zákazník v niektorom z 365 štátnych obchodov s alkoholom (s troškou irónie možno skonštatovať, že na každý deň v roku jeden) musí preukázať, že má minimálne dvadsať rokov. A to platí aj pre cudzincov! A ani táto štátom kontrolovaná sieť obchodov, tzv. Systembolaget obchody, nie je veľmi ústretová k predstaviteľom „mokrej štvrte“. Okrem toho je všeobecne známe, že vo Švédsku opíjať sa je nielen drahé, ale hlavne neslušné.

To, čo však platí doma, mimo hraníc krajiny prestáva byť morálne tabu. Donedávna prevádzkovatelia lodných trajektov veľmi slušne profitovali na smäde švédskych turistov. Výlety do alkoholicky liberálnejšieho Dánska, Nemecka či baltských krajín boli pre mnohých Švédov výpravami za alkoholickým dobrodružstvom. Vďaka bezcolným zónam boli výlety na more viac ako vítanou príležitosťou na nakúpenie zásob alkoholických produktov. Lebo nákup alkoholu je vo Švédsku takmer luxusom. Ceny, hlavne tvrdého alkoholu, sú vysoké. A okrem toho, väčšina švédskych predajní s alkoholom je cez víkend zatvorená a rady pred obchodmi - najmä v piatok popoludní - bývajú dlhé.

Pravdaže, Švédi už dlhší čas neúspešne bojujú s vládou, aby liberalizovala predaj obchodu s liehovinami. Najväčšou nádejou bol vstup Švédskeho kráľovstva do Európskej únie v januári 1995, keď si švédski vyznávači alkoholu, odvolávajúc sa na práva ostatných Európanov, mysleli, že pravidlá na dovoz, výrobu a predaj alkoholu budú značne liberalizované. Nestalo sa tak. Štokholmský kabinet sa v roku 1995 s Bruselom dohodol na päťročnej výnimke z pravidiel, a tak Švédi - na rozdiel od obyvateľov iných členských krajín EÚ - zo svojich zahraničných ciest si môžu so sebou oficiálne priviezť iba jeden liter tvrdého alkoholu, maximálne päť litrov vína a desať litrov piva. Toto obmedzenie vypršalo v júni tohto roka, avšak švédska vláda, obávajúc sa následkov nekontrolovaného dovozu alkoholu, požiadala o ďalšiu päťročnú alebo aspoň trojročnú výnimku.

Pre „smädom trpiacich“ Švédov, ktorí nechcú čakať až do roku 2005 na zmenu vládnej alkoholovej politiky, však vlani pribudlo aj ďalšie obmedzenie. Vďaka Schengenskej dohode a posilňovaniu vnútorného trhu únie bol vlani zrušený bezcolný predaj na hraniciach medzi členskými štátmi EÚ. Takzvané freeshopy v bezcolných zónach stratili zmysel. Toto opatrenie však vážne zasiahlo švédskych prevádzkovateľov lodných trajektov. Najmä na trase spájajúcej Dánsko a Švédsko. Obľúbené jednodňové výlety, ktorých neodmysliteľnou súčasťou bol nákup lacných cigariet a alkoholu vo freeshopoch na trajektoch a výletných lodiach, po zrušení bezcolného predaja stratili na atraktivite. Výnosnému priemyslu odzvonilo. Podľa správ prevádzkovateľov trajektov spred roka prílev turistov zo Švédska do Dánska sa denne zredukoval o 5000 ľudí. Najdrastickejší pokles príjmov zaznamenala trajektová spoločnosť SeaCat, ktorej lode premávajú medzi dánskym Frederikshavnom a švédskym Göteborgom, keď oproti predchádzajúcim rokom zaevidovala pokles počtu cestujúcich až o 47 percent.

Aj napriek tlaku Bruselu a protestom zahraničných firiem vyrábajúcich a obchodujúcich s liehovinami, pre ktoré je Švédsko s 8,5 milióna obyvateľmi lákavým trhom, je švédska vláda neoblomná. Domáci antialkoholici upozorňujú, že liberalizácia obchodu s liehovinami môže viesť k zvýšeniu úmrtnosti na následky pitia alkoholu až o 20 percent a k vzrastu kriminality ako následku vystupňovania agresivity. Na druhej strane kritici takejto politiky tvrdia, že snahy obmedziť výrobu, predaj a dovoz alkoholu umožňujú rozkvet pašeráckej výroby bez kontroly kvality a zvyšujú tým riziko ohrozenia zdravia domáceho obyvateľstva.

Iaromír Novák

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.