SR už spomenutá medzi uchádzačmi

Všetci pozorovatelia v predvečer dvojdňového summitu európskej pätnástky v Laekene tvrdli, že EÚ neoznámi počet ani mená kandidátov. Stal sa opak. Dokonca napriek tomu, že šéf diplomacie hostiteľskej krajiny otvorene zdôraznil, že „čo sa týka počtu krajín, ktoré budú pripravené, prepáčte, to sú podružné, vedľajšie veci“. Belgický zámok Laeken to však za podružné veci nebral, aj keď na druhej strane neodpovedal skutočne priamo a zdalo by sa, že bol skôr k tomu nepriamo „dotlačený“, aby aj kandidátske krajiny mali pocit, že ich cesta do Belgicka sa oplatila. Otvoril totiž kľúčom trinástu komnatu a netrpezlivej kandidátskej skupine, ktorá mala tú česť v sobotu rokovať s európskou pätnástkou na pracovnom obede, odhalil zoznam desiatich kandidátov, medzi nimi aj Slovenska. Tí môžu uzavrieť prístupové rokovania do konca budúceho roka, čo vlastne kandidáti aj chceli počuť. Dôvodom zvolania summitu a polročnej práce belgického predsedníctva, ktorá sa týmto završuje, však bolo najmä sobotňajšie prijatie Laekenskej deklarácie o budúcnosti EÚ a následne vyhlásenie konventu. Na základe neho by sa už totiž od marca budúceho roka mala pripravovať za účasti kandidátov reforma únie. A práve v tomto bode sa očakávalo najväčšie „trenie“ v diskusii, keďže krajiny ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia prišli s vlastnými víziami budúcnosti Európy. Aj keď podľa britského premiéra T. Blaira by budúce reformy nemali viesť k vzniku európskeho superštátu.

Vlastne nič nové

„Európska rada súhlasí so správou Európskej komisie, podľa ktorej v prípade zachovania súčasného tempa rokovaní a reforiem kandidátov by mohli byť Cyprus, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko, Česko a Slovinsko pripravené. Skvelé vyhlásenie, ale pri podrobnejšom prečítaní konečnej verzii laekenských záverov vlastne zistíme, že sa premiéri a prezidenti pätnástky vyhli určeniu najúspešnejších. V podstate sa odvolali na závery jednotlivých správ EK. Z uznesenia vypadol tiež text, podľa ktorého berlínsky summit v roku 1999 stanovil finančný rámec na rozšírenie zahŕňajúce až do desať nových krajín.

Hoci by únia videla najradšej pokroky v oblasti administratívy a súdnictva (na údajnú žiadosť nemeckého kancelára G. Schrödera sa pridala v deklarácii potreba pokračovania reforiem v kandidátskych krajinách), prisľúbila pomoc pri vymedzení spoločných rokovacích pozícií pre kapitoly poľnohospodárstvo, regionálna politika a rozpočtové ustanovenia „na základe súčasného acquis (legislatívy) a princípov dohodnutých v Berlíne“. V júni 2002 by tak mohla EK predložiť hodnotenie výsledkov akčného plánu, „aby sa najpripravenejšie krajiny mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 ako členovia“.

Kandidáti o sebe

„Tento summit znamená ďalší konkrétny krok, ďalší významný míľnik v procese rozšírenia..., ktorý sa dostáva do finále. Slovensko chce v tomto finále úspešne obstáť.“ K vyhláseniu M. Dzurindu sa pridal maďarský premiér V. Orbán, podľa ktorého „Maďarsko vstúpilo do predsiene EÚ. Stlačili sme kľučku na dverách do únie.“ Princíp diferenciácie, ktorý je z deklarácie jasný, nepotvrdil len on, ale aj premiér ČR M. Zeman. A tak vari len najväčší kandidát a v poslednom období najproblémovejší - Poľsko sa podľa premiéra L. Millera bude snažiť urobiť „všetko pre to, aby sme ukončili rokovania v roku 2002 a boli súčasťou prvej vlny v roku 2004“.

Zle neobišlo v podstate ani Bulharsko a Rumunsko, keďže únia žiada návrh „presného rámca s časovým rozvrhom a vhodnou cestovnou mapou“. Tým by sa totiž mohli otvoriť už na budúci rok všetky ostávajúce rokovacie kapitoly.

Začiatok debaty

„Toto je začiatok debaty o budúcnosti, v ktorej žiadna téma nebude tabu. Žiadna oblasť nebude zakázaná. Všetky otázky, ktoré si možno položiť, budú položené.“ Hostiteľ G. Verhofstadt načal v sobotu (v piatok bolo na programe rozšírenie vojny proti terorizmu, ochrana spoločných hraníc EÚ a vyhlásenie vojenskej zložky EÚ za operatívne) azda najháklivejšiu tému. A je zrejmé, že je to skutočne len začiatok debaty, ktorej koniec nevedia odhadnúť ani, resp. práve najväčšie krajiny. Už v piatkovom rozhovore pre Hospodársky denník veľvyslanec Veľkej Británie v SR D. R. Todd priznal, že žiadny model budúcnosti EÚ nie je zatiaľ perfektný a citlivá je aj samotná terminológia, ktorá v ponímaní jednej krajiny môže znamenať niečo iné ako v ponímaní druhej. Ide najmä o model presadzovania podoby EÚ ako federácie národných štátov, kde sú obavy malých krajín o stratu svojich hlasov. V rozhovoroch o podobe ďalšieho fungovania EÚ je totiž zvolenie európskej ústavy, fungovania rady ministrov, rotujúce predsedníctvo únie, priamu voľbu predsedu EK atď.

Prijatá Laekenská deklarácia vymedzila zatiaľ smer a prijatý konvent prostriedky na naplnenie vízií o budúcnosti EÚ. Kandidátske krajiny síce budú do stočlenného konventu plne zapojené, ale pravdou je tiež to, že vždy pôjde len o poradný návrh, keďže nebudú môcť blokovať prípadný konsenzus dosiahnutý pätnástkou. Je to začiatok debaty, je otázne, či záverečný gong skutočne padne na medzivládnej konferencii v roku 2004, ako si to Laeken predsavzal. V hre je však definitívna podoba budúcich reformy európskych inštitúcií. A teda v podstate aj pripravenosť únie prijať nových kandidátov.

Slávka Blazseková