Sme želaným partnerom?

Komentuje Vladimír Turanský

Niektorí podnikatelia upozorňujú, že vláda, celá súčasná politická garnitúra vrátane parlamentu akoby si neuvedomovali význam terajšej historickej doby. To, s čím vstúpime do Európskej únie, bude nás dlhodobo sprevádzať. Preto je dnešok nesmierne dôležitý najmä na oživenie výroby. Nie preto, že by niekto chcel míňať štátne zdroje na zintenzívnenie výstupov. Ak zdôrazňujeme túto požiadavku, tak hovoríme o nastávajúcom postavení Slovenska v EÚ, teda v medzinárodnej deľbe práce. Predstavitelia firiem, a to aj úspešných, ktorým záleží na budúcnosti podniku, rezortu a celej krajiny, pripúšťajú, že jedným z dôležitých kritérií našej integrácie je rýchlosť uzatvárania kapitol. Čo im však prekáža a kritizujú, je všeobecný nedostatok, a ako hovoria, „neuveriteľne málo informácií“ o obsahu jednotlivých uzatvorených rokovacích kapitol. Či už ide o výsledky dosiahnuté v oblasti životného prostredia, pohybu pracovných síl, poľnohospodárstva atď. Obyvatelia tejto krajiny nepoznajú po ukončení jednotlivých negociačných etáp, s čím všetkým sa stretnú a s čím sa budú musieť vyrovnať po vstupe Slovenska do EÚ. Nevedia to nielen prostí ľudia, ale často ani podnikatelia, ktorí sa intenzívne zaujímajú o tieto procesy z hľadiska svojej profesie. Agenda s preberaním podmienok a zásad EÚ je tak široká a zložitá, že aj tí najúzkostlivejší pozorovatelia majú problém orientovať sa a doslova dychtia po informáciách, ktoré sa im v komplexnej podobe nedostávajú. Pritom časť z nich začne platiť už od januára budúceho roka alebo ďalšieho. Upozorňujú a nemožno im to vyčítať, aby rýchlosť vyjednávania o jednotlivých kapitolách nebola na úkor kvality a prípadne aj výhodnosti dohodnutých podmienok.

Z tohto hľadiska zdôrazňovanie štatistík, podľa ktorých až 80 percent obyvateľov Slovenska podporuje vstup Slovenska do EÚ, nie je podložené reálnymi znalosťami občanov, ako budeme v zjednotenej Európe fungovať. Neraz zabúdame, že rozhodujúce slovo budú mať aj voliči štátov únie, ktorých vôľu tamojší politici nemôžu ignorovať a aj podľa toho sa budú správať pri rozhodovaní, ktorú a koľko z krajín prijmú. V EÚ 80-percentné nadšenie pre rozšírenie rozhodne nie je, ale tam tiež nevychádzajú z reálnych očakávaní, ale skôr z pocitov. A tak sa zdá, že otázka integrácie sa zužuje do podoby - komu integrácia prospeje a komu nie. Občan z členských krajín EÚ si skôr myslí, že mu ideme z jeho krajca chleba odhryznúť.