Ničím nepodložený optimizmus

Chmúrne predpovede z úvodu roka sa napĺňajú napriek optimizmu vlády

Keď sme v januári tohto roka pri stretnutí s premiérom Mikulášom Dzurindom a ministrom výstavby a regionálneho rozvoja I. Harnom naznačovali nepríjemný vývoj stavebníctva v roku 2001, premiér sa iba pousmial a už typicky širokým úsmevom a plný strojeného optimizmu odpovedal, že to sú iba naše chmúrne pohľady a on vidí situáciu veľmi optimisticky. Dnes sa už dá bilancovať, čo sme v oblasti stavebníctva v tomto roku dokázali. Ukazuje sa, že napriek kvetnatým vyhláseniam sme dosiahli iba veľmi málo. Hlboká kríza stavebníctva pokračuje a je poznamenaná nielen krachom, ale aj predajom tých najväčších a najslávnejších slovenských stavbárskych podnikov. Bližšie sme preto o hodnotenie stavbárskej súčasnosti požiadali prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Františka Slávika. Ten okrem iného uviedol: „Situácia v stavebníctve sa skutočne v roku 2001 vyvíja veľmi negatívne. Žiadny nárast, ako ho deklaroval premiér M. Dzurinda a najmä vicepremiér I. Mikloš, sa v stavebníctve v tomto roku neuskutočnil. Aj keď v prvých mesiacoch naše odvetvie trochu rástlo, treba poznamenať, že to bol minimálny rast z krízovej základne po 26-percentnom prepade v roku 1999. Navyše musím povedať, že sa schyľuje ešte k väčším problémom. Čo sa týka čísel, nárast stavebníctva v roku 2001 bude prakticky na nule. Ešte horšia situácia, aj v porovnaní s našimi predstavami, je v bytovej výstavbe. V úvode roka som avizoval výpad v tomto roku vo výške približne 2500 bytov.

Aká je realita?

Za desať mesiacov sme postavili iba približne 7600 bytov, pričom za celý rok ich máme podľa vládneho programu postaviť 15 500. Pri tempe 700 až 1000 bytov mesačne bude výpad v tomto roku mimoriadne vysoký a môže dosiahnuť päť-, ba až šesťtisíc bytov. Ak zoberiem do úvahy predpokladaný vývoj v roku 2002, tak sa za toto vládne obdobie nepostaví približne 14-tisíc bytov. Aj z týchto niekoľkých čísel vidieť, že vláda nie je schopná splniť v stavebníctve svoje programové vyhlásenie.“ Pred dvoma rokmi vznikol nový program výstavby diaľnic, tzv. variant B. Peniaze na výstavbu infraštruktúry tohto druhu sa dokázali získať vo výške približne 8 mld. Sk ročne. Avšak i tu sa nedokážeme vyvarovať problémov, ktoré začali vznikať už začiatkom tohto roka v dvoch rovinách. Bližšie ich špecifikuje F. Slávik takto: „Po prvé, v minulom ani v tomto roku sa prakticky nezačali budovať na Slovensku

žiadne nové

úseky diaľnice, tým sa nevyužívali existujúce drahé strojové kapacity, čo je veľká strata pre stavebné spoločnosti. Druhým problémom je fakt, že už počas marca začal štát avizovať problémy s financovaním výstavby diaľnic. Po diskusii s ministerkou financií sme vtedy problém vyriešili, avšak teraz v závere roka sme opäť pred finančnými problémami, pretože štát zaplatil za práce na diaľniciach za september. Doteraz nemáme zaplatené za práce za október 780 mil. Sk a podobná situácia bude nepochybne aj za november (ďalších 780 mil. Sk) a december. Navyše vôbec nevieme, čo bude na diaľniciach ďalej. Nezačali sa napríklad diaľničné úseky v Bratislave, oneskorili sa tendre na obchvat Novej Bane 2. a 3. etapa a nerealizujú sa ani ďalšie úseky. To všetko prináša mimoriadne ťažké dôsledky pre naše stavbárske spoločnosti. V júli sme síce diskutovali o týchto problémoch s vicepremiérom I. Miklošom a dohodli sme aj

určitú nápravu,

avšak doteraz sa z toho nesplnilo nič.“ Podľa F. Slávika výhľad na budúci rok je pre stavbárov veľmi komplikovaný, ba až alarmujúci. Napríklad západoeurópske krajiny majú kompletne vybudovanú infraštruktúru, majú dostatok bytov, rozvinutý priemysel atď. a napriek tomu podiel stavebníctva na HDP sa pohybuje v rozpätí od 8 do 12 %. Na Slovensku je podiel stavebníctva na HDP vo výške 3 - 4 %, čo zrejme vraví za všetko, pritom nemáme dobudované železnice, diaľnice, byty, vôbec neriešime obnovu bytového fondu atď. Stavbári sa oprávnene pýtajú, vie súčasná vláda či vôbec potrebujeme na Slovensku stavebníctvo? Nepochybne stavbárov potrebujeme, a to nielen na výstavbu spomínaných bytov a infraštruktúry, ale aj na výstavbu a modernizáciu priemyselnej sféry a všetkého, čo republika potrebuje. Zrejme by tu pomohla už dávno žiadaná racionálna nadstranícka koncepcia rozvoja stavebníctva, ktorá by presiahla volebné obdobie a nemenila sa každé štyri roky systémom

kam vietor,

tam plášť. Potom by sa stavbári vedeli pripraviť na očakávané úlohy, mohli prosperitne fungovať a nie sa obávať, a to každým dňom viac, o svoju existenciu.

Jozef Kunik