Na koho plecia presúva povinnosti

Štát by už mal nájsť páku

„Ak nám leží na srdci prospech všetkých podnikateľov v stredisku, nie je možné, aby umelé zasnežovanie ležalo na pleciach jednej organizácie,“ hovorí čestný predseda záujmového združenia LAVEC Ing. Ivan Sútoris. Jeden snehový kanón stojí asi trištvrte milióna korún a s jeho prevádzkou sú spojené ďalšie náklady na prívod vody, na jej rozvod, kompresory a iné. Ak bude zimná sezóna vďaka technickému zasnežovaniu dlhšia o jeden-dva mesiace, tak o jeden-dva mesiace budú viac zarábať ubytovacie zariadenia, reštaurácie, obchody, taxikári, lyžiarski cvičitelia a ďalší podnikatelia a živnostníci poskytujúci služby turistom. Teoreticky by ho bolo možné vyriešiť v rámci občianskeho združenia založeného podnikateľmi a samosprávou, ale prax je iná. V Rakúsku, Švajčiarsku, Francúzsku či v Taliansku zavádzali zasnežovacie systémy v prirodzenom vývoji v rámci združení cestovného ruchu. Proces podporila dôsledná legislatíva. Na Slovensku sme dnes len v štádiu, keď chceme vybudovať organizačné základy bežné v zahraničí.

Tam, kde sú podnikatelia bezradní, tam by mal nájsť štát páku, ktorá by pomohla vytvoriť rovnováhu na trhu. Rozvoj cestovného ruchu je v súčasnom štádiu rozvoja nemysliteľný bez štátnej podpory. Účinnou pákou pre regióny, ktoré vedia, čo chcú a sú ochotné urobiť všetko pre dosiahnutie svojho cieľa, by mohla byť premyslená rozvojová politika štátu. Nepochybné je, že rozhodujúce pre pozdvihnutie cestovného ruchu v regiónoch budú práve združenia cestovného ruchu. Tak ako dosiaľ nie sú jasne stanovené ich ciele, tak nejasná je predstava o ich štátnej podpore. Týka sa to nielen vytvárania podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj, ale aj združovania finančných prostriedkov na dosiahnutie cieľov.

Mária Horská