Rozvrhnutie pracovného času

Manžel pracuje už vyše 20 rokov vo výrobnom podniku ako vedúci skladu. Toho času je to už akciová spoločnosť. Pred niekoľkými mesiacmi nastúpil nový riaditeľ, ktorý manžela preradil na prácu robotníka so zníženým platom. Keď sa manžel ohlásil generálnemu riaditeľovi, ten príkaz riaditeľa stiahol a zrušil. Tento týždeň bola manželovi zmenená pracovná doba. Pred príchodom riaditeľa pracoval od 6.00 hod. do 14.00 hod. (viaczmenná prevádzka), ten mu však ústne nariadil pracovať od 7.00 hod. a o týždeň od 7.30 hod., a teraz hovorí už o 8.00 hod. Chcela by som vedieť, či má na to právo. Okrem toho manžel musí pracovať po pracovnej dobe bez nároku na finančnú náhradu. Odbory v podniku pracujú iba na papieri. Manžel ani nevie, či majú uzatvorenú nejakú kolektívnu zmluvu. Poraďte mi, čo má manžel robiť.

- Vzhľadom na to, že neuvádzate niektoré podstatné skutočnosti (napr. či manžel má rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutý týždenný pracovný čas, resp. či v organizácii je alebo nie je povolená práca nadčas), moja odpoveď môže byť len všeobecná.

O rozvrhnutí pracovného času rozhoduje podľa vyhlášky MPSVR SR zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom. Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúceho na jednotlivé týždne nepresiahol tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahol deväť a pol hodiny. Priemerný týždenný pracovný čas však nesmie v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas. Pri rozvrhnutí pracovného času zamestnávateľ prihliada na možnosti zabezpečenia plynulej dopravy zamestnancov do zamestnania, zásobovanie elektrinou, plynom, výhrevnou parou a na to, aby rozdelenie pracovného času nebolo v rozpore s hľadiskami bezpečnej a zdravej práce a so záujmami obyvateľstva a aby nebola narušená činnosť nadväzujúcich zamestnávateľov (§ 84 Zákonníka práce - ďalej „ZP“).

V prípade, ak nedovoľuje povaha práce alebo podmienky prevádzky, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne (§ 84 ods. 2 ZP), môže zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom rozvrhnúť pracovný čas podľa pracovnoprávneho predpisu vydaného ústredným orgánom, prípadne podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nerovnomerne, resp. za podmienok ustanovených nariadením vlády SR (§ 92 ods. 3 písm. b/ ZP) určiť odchylne nepretržitý odpočinok v týždni. Priemerný týždenný pracovný čas pritom nesmie v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu určenú pre týždenný pracovný čas (§ 85 ZP).

Podľa § 87 ZP pri rozvrhnutí pracovného času sa zamestnávateľ musí usilovať o plné využitie výrobných zariadení všestranným zvyšovaním zmennosti a o využitie všetkých rezerv produktivity práce. Zamestnávateľ pri rozvrhnutí pracovného času dbá na využitie výrobných zariadení v dvoch zmenách tam, kde z technologických alebo z hospodárskych dôvodov nie je nevyhnutná trojzmenná alebo nepretržitá prevádzka, a zabezpečuje, aby všetky zmeny mali pracovné podmienky rovnakej úrovne. Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom.

Z uvedeného vyplýva, že začiatok a koniec pracovného času je zamestnávateľ oprávnený určiť aj diferencovane, napr. podľa pracovných kategórií zamestnancov. Pracovný čas tej istej pracovnej dennej zmeny môže zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom rozdeliť aj individuálne vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. Na základe uvedeného by váš manžel mal zistiť, či zmena začiatku a konca pracovného času bola prerokovaná s príslušným odborovým orgánom.

Podľa § 90 ZP zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej zmeny a začiatkom nasledujúcej zmeny nepretržitý odpočinok v čase aspoň po obdobie 12 hodín. Tento odpočinok sa môže skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov, napr. v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, v poľnohospodárstve, vo verejnom stravovaní, v kultúrnych zariadeniach a pri poskytovaní iných služieb obyvateľstvu, pri naliehavých opravných prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva pre život alebo zdravie zamestnancov, pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.

Prácou nadčas sa rozumie práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 96 ods. 1 ZP). Prácu nadčas však možno nariadiť iba vo výnimočných prípadoch, ak ide o naliehavý záujem spoločnosti, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, príp. za podmienok uvedených v § 91 ods. 2 až 4 ZP aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa však nesmie skrátiť na menej ako šesť hodín (§ 97 ods. 1 ZP). Práca nadčas u zamestnanca nesmie byť viac ako 8 hodín v jednotlivých týždňoch a v nepretržitých prevádzkach nesmie priemerný pracovný čas presiahnuť 53 hodín týždenne (§ 97 ods. 2 ZP). V kalendárnom roku možno zamestnancovi nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín (§ 97 ods. 3 ZP). Okresný úrad práce po prerokovaní s príslušnými ústrednými odborovými orgánmi a príslušnou organizáciou zamestnávateľov pre zamestnávateľa môže určiť, v ktorých činnostiach a v akom rozsahu sa na prechodný čas z vážnych dôvodov povoľuje výkon dohodnutej práce nadčas nad ustanovené hranice (§ 97 ods. 4 ZP). Príslušným úradom práce, ktorý je oprávnený rozhodnúť o povolení prechodného prekročenia zákonného limitu nadčasovej práce, je úrad práce podľa sídla zamestnávateľa.

Za prácu nadčas zamestnávateľ zamestnancovi poskytuje popri dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej 25 % mzdovej tarify, a ak ide o prácu nadčas v noci alebo v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, príplatok vo výške najmenej 50 % mzdovej tarify (§ 116 ZP). Zamestnávateľ môže zamestnancovi po dohode s ním poskytnúť za čas práce nadčas namiesto príplatku náhradné voľno, a to najneskôr v čase troch kalendárnych mesiacov po výkone práce nadčas, pokiaľ sa nedohodol iný čas. V prípade, ak zamestnávateľ zamestnancovi neposkytne náhradné voľno v uvedenom čase, prislúcha mu popri dosiahnutej mzde za prácu nadčas uvedený príplatok.

Je potrebné uviesť, že odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, je zamestnanec povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§ 35 ods. 1 písm. b/ ZP).

Záverom môžem vášmu manželovi iba odporučiť, aby sa riadne oboznámil s kolektívnou zmluvou a inými vnútornými predpismi organizácie. Zamestnanec pri nástupe do práce musí byť totiž riadne oboznámený s pracovným poriadkom platným u zamestnávateľa a s právnymi i ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať a zamestnanec musí byť tiež riadne oboznámený aj s kolektívnou zmluvou a vnútornými predpismi (§ 35 ods. 2 ZP).