Nehnuteľnosti - daň a prevod

Možno považovať z hľadiska dane z nehnuteľností terasu za ďalšie nadzemné podlažie, ktorým sa zvýši podlažnosť stavieb?

- Pri terase je z daňového hľadiska rozhodujúce, či terasa má zastrešenie alebo nie. Z tohto hľadiska rozlišujeme terasy zastrešené, otvorené terasy a terasy v ustupujúcom podlaží. Nemožno však zabudnúť ani na kombináciu podkrovia a terasy.

Zastrešené terasy

Ak zastrešenie terasy existuje, v podstate už možno hovoriť o vnútornom priestore (existuje podlaha a stropná alebo strešná konštrukcia, bočné steny vytvára len myslená rovina). Ak máme vnútorný priestor, máme i nadzemné podlažie podliehajúce dani z nehnuteľností.

Otvorené terasy

Otvorené terasy (nezastrešené) sa nepovažujú za nadzemné podlažie.

Terasy v ustupujúcom podlaží

Terasy v ustupujúcom podlaží zastrešené či nezastrešené sa započítavajú do vnútorného priestoru ustupujúceho podlažia, ktorý je vymedzený hore úrovňou horného povrchu nosnej konštrukcie, dole úrovňou horného povrchu podlahovej konštrukcie terasy, po stranách myslenými rovinami. Terasy v ustupujúcom podlaží spolu s týmto podlažím vytvárajú nadzemné podlažie ako celok. V zásade teda možno potvrdiť, že terasy v ustupujúcom podlaží sa považujú za nadzemné podlažie.

Podkrovie s terasou

Podkrovie s účelovým využitím (bez účelového využitia ide len o povalu) je na účely dane z nehnuteľností nadzemným podkrovím. Či takéto podkrovie má alebo nemá terasu (otvorenú či zastrešenú), je z daňového hľadiska jedno, pretože zákon 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov vo svojich ustanoveniach neurčuje minimálnu podlahovú plochu nadzemného podlažia. Pokiaľ podkrovie posúdime ako nadzemné podlažie, tak pri výpočte dane zo stavieb nie je rozhodujúca jeho výmera. Za nadzemné podlažie sa považuje i také podlažie, ktoré sa pôdorysne len čiastočne kryje zo zastavanou plochou stavby.

Pri úprave sadzby dane za ďalšie nadzemné podlažie (napr. podkrovie s terasou) sa sadzba dane zvýši o 0,75 Sk za toto podlažie bez ohľadu na jeho výmeru, t. j. zastavaná plocha ako základ dane sa nemení. A podkrovie s účelovým využitím je vždy nadzemným podlažím bez ohľadu na možnú existenciu terasy či už zastrešenej alebo otvorenej.

Ako je to so zdaňovaním prístrešku využívaného na odstavenie (parkovanie) strojov a traktorov v poľnohospodárstve, ktorého podlahu tvorí rovina upraveného terénu alebo liata spevnená plocha z betónu, asfaltu alebo inej hmoty?

- Na účely dane zo stavieb sa za podlahu považuje i rovina upraveného terénu, pričom sa vychádza z definície ohraničenia obostavaného priestoru prístreškov podľa technických stavebných noriem (dole je ohraničený rovinou upraveného terénu).

Pri liatych spevnených plochách (mazaniny a potery) z technického hľadiska ide o celistvé konštrukcie, na ktorých sa vytvorí bezškárová nášľapná vrstva liatím, ubíjaním, valcovaním alebo vibráciou vhodných stavebných materiálov alebo zmesí priamo na mieste použitia.

Pri zdaňovaní prístreškov sa nerozlišuje medzi prístreškom zdola vymedzeným rovinou upraveného terénu a prístreškom zdola vymedzeným liatou spevnenou plochou z betónu, asfaltu, cementom a pod.

Ak uvedené stavby prístreškov slúžia na odstavenie (parkovanie) poľnohospodárskych strojov, traktorov a pod., nevyhnutných na zabezpečovanie produkcie uvedenej najmä v kategóriách A a B Klasifikácie produkcie, zdaňujú sa sadzbou dane zo stavieb podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o dani z nehnuteľností, t. j. sadzbou 1 Sk/1m2 zastavanej plochy prístreškom.

Ing. Iveta Harušťáková

Aké sú daňové dôsledky zabezpečovacieho prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností?

- Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov je predmetom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností odplatný prevod alebo prechod vlastníctva k nehnuteľnosti a nadobudnutie vlastníctva pri výkone rozhodnutia, konkurzom, vyrovnaním alebo vydržaním a hodnota vecných bremien.

Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 553 Občianskeho zákonníka sú prechodným zabezpečovacím nástrojom veriteľa voči dlžníkovi na plnenie dlhu. Ich zápisom v katastri nehnuteľností vzniká podľa § 19 cit. zákona daňová povinnosť, ale v tom čase ešte nie je splnená podmienka predmetu dane, resp. odplatnosti prevodu vlastníckeho práva. Táto podmienka môže, ale aj nemusí byť splnená v budúcnosti, keď dlžník v dohodnutej lehote, ktorá môže byť s obojstranným súhlasom aj predĺžená, nesplní svoj dlh.

Takéto prevody sú charakteristické najmä svojou dočasnosťou a účelovosťou. Nie je možné ich považovať za klasické prevody vlastníckeho práva, ktoré sú predmetom zdanenia daňou z prevodu a prechodu nehnuteľností podľa súčasného znenia platného zákona. Vychádzajúc z významu znenia ustanovení § 9 a § 19 cit. zákona, ktoré nemožno posudzovať oddelene, prvý ani spätný zápis vlastníckeho práva, ku ktorému môže dôjsť podľa § 35 katastrálneho zákona v dôsledku splnenia dlhu, nezakladá vznik daňovej povinnosti k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Pokiaľ po uplynutí času zabezpečenia nedôjde k reštitúcii daného vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti (nehnuteľnosť sa neprepíše späť na dlžníka) v dôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka, prevod sa posudzuje ako odplatný a je predmetom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Daňovníkom je pôvodný vlastník nehnuteľnosti, ktorým je dlžník.

Z hľadiska dane z nehnuteľností treba uviesť, že daňovníkom dane z nehnuteľností je podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností.

Alena Horanovská