Stratené národy

Féničania, Kelti, Huni. Boli veľkí, bohatí. Ovládali rozsiahle územia. Potom zrazu ich kultúra a národ zmizli. Čo vedie k zániku veľkých a silných civilizácií ? A čo po nich vôbec zostáva? Vedci už roky hľadajú odpovede...

História nám ukazuje nekonečne mnoho príkladov, keď sa jeden národ náhle vynorí v dejinách, rozšíri sa po značnom území, väčšinou na úkor niekoho iného, podrobí si svojich susedov a po tejto jazde slávy naraz zanikne v nenávratne. Občas po ňom zostane iba pár záhadných stôp, nejaké úlomky keramiky, tajomné písmo, zvláštne rituály v inej kultúre. Podobný osud stihne oveľa viac národov a civilizácií, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Vedci odhadujú, že napríklad z predkolumbovských indiánskych civilizácií ich vymizlo okolo deväťdesiat percent.

Ešte častejšie sú prípady, keď civilizácia zanikne iba naoko. Jednoducho sa rozplynie v civilizácii inej. Integruje sa, prispôsobí sa národu novému, ktorý ju premohol. Vymiznutie Etruskov z dejín nie je už dávno žiadnou záhadou. Rovnako ako Ligurovia, Venetovia alebo napríklad Sardovia sa v skutočnosti celkom dobre prispôsobili, „romanizovali“ sa, stali sa z nich Rimania. V posledných desaťročiach štvrtého a v prvých desaťročiach tretieho storočia pred našim letopočtom sa etruská aristokracia postupne asimilovala s aristokraciou rímskou. Podobný osud postihol aj Galov, z ktorých sa stali galo-románski obyvatelia Galie zaalpskej. Stačilo, aby tu Caesar vyhral galské vojny. Potom sa pridal ešte vplyv Frankov a iných menších národov, až napokon vznikli súčasní Francúzi (ktorí si však dodnes s hrdosťou vravia Galovia).

História jednoducho „poslúcha“ zákony prírody. Vedci zdôrazňujú, že nič v nej nezaniká bez stopy, všetko sa pretvára v niečo nové. Aký bol teda osud troch slávnych, známych a veľkých civilizácií, ktoré zdanlivo bez stopy zanikli?

Jedným z nich sú Féničania. Levant bol odpradávna dôležitou strategickou križovatkou Stredomoria. Ľudia tu žili už od doby bronzovej. V štrnástom storočí pred naším letopočtom bol tunajší Rás Šamra (alebo aj Ugarit) prekvitajúcim, kozmopolitným mestom. Po jeho zničení indoeurópskymi kmeňmi sa tamojší ľud usadil v okolí Sidónu a Byblosu. Tieto mestské štáty sa stali základom civilizácie Féničanov. Boli zdatnými námorníkmi, ich mobilita im umožňovala zakladať kolónie na pobreží celého Stredomoria. Živili sa obchodom, dokonca sa o nich tvrdí, že vynašli sklo. Ich bohatstvo zákonite lákalo menej bohatých susedov. Zničenie Tyru Alexandrom Veľkým v roku 332 pred naším letopočtom znamenalo zánik. Lokálne monarchie mizli, Féničania sa postupne stávali Grékmi.

Ani Kelti to nemali jednoduché. Rimania mali pre všetky keltské kmene jediné označenie Galli (Galovia) a zaraďovali k nim i niektoré kmene germánske. Vedci pripomínajú, že to síce nebolo správne, ale historicky pochopiteľné. Kelti nikdy netvorili jednoliaty etnický kmeň. Spájala ich iba podobná kultúra a práca. Medzi šiestym až druhým storočím pred naším letopočtom dokázali Kelti ovládnuť neuveriteľne rozsiahle územie Európy: od Slovenska až k britským ostrovom, na juhu až do Španielska. S príchodom kresťanskej éry zostávalo iba pár svojbytných keltských území... Kelti a predovšetkým Galovia sa teda tiež podriadili vplyvu civilizácie.

Na konci štvrtého storočia nášho letopočtu sa západnou Európou začína šíriť panika. Huni prepadávajú mesta, ničia ich, vyžadujú obete podrobených protivníkov. Vedci dodnes nevedia, kto vlastne boli Huni. Dlho sa prikláňali k teórií, že to boli potomkovia Siung-nu, nomádskeho kórejského kmeňa, proti ktorému nechali čínski princovia dynastie Chan vystavať slávny Veľký čínsky múr. Skôr to však bol altajský národ, príbuzný Mongolom a Turkom. Nech už však je ich pôvod akýkoľvek, pravdou zostáva, že Huni ako národ vlastne neexistovali. Bolo to viac spojenectvo politické než etnické. Podstatnú časť Európy si dokázali podrobiť bez prudkých bojov, stačila diplomacia a prefíkanosť. Vedci dodnes nepoznajú odpovede na všetky otázky dotýkajúce sa stratených národov. A tak na rozlúštenie tajničky si ešte nejaký ten čas počkáme.

(kab)