Slovnaft navrhuje zverejniť ponuky

Komisia pre privatizáciu 49 % akcií Transpetrolu sa pred niekoľkými dňami zhodla v tom, že spomedzi dvoch finalistov dal v tendri lepšiu ponuku ruský Yukos. Ten ponúkol 74 mil. USD a vraj bol lepší aj vo všetkých ďalších kritériách. Hoci Slovnaft ponúkol až 85,4 mil. USD (65,4 mil. USD hotovosť a skladovacie terminály v hodnote 20 mil. USD), členovia komisie tvrdia, že ich úlohou bolo predať Transpetrol a nie kupovať zásobníky. O tom, či zástupcovia Slovnaftu vedeli o údajnom záujme získať len hotovosť, ako aj o ďalších otázkach súvisiacich s výsledkami tendra, hovoríme v nasledujúcom rozhovore s Vratkom Kaššovicom, viceprezidentom a. s. Slovnaft pre stratégiu.

Stojí tu teda tvrdenie proti tvrdeniu. Ak predstavitelia Slovnaftu hovoria, že boli uvedení do omylu, môžu toto svoje tvrdenie dokázať?

- Áno. Na rokovaní o spresnenej ponuke s poradcom vlády pre privatizáciu Transpetrolu, ktorým je spoločnosť Deloitte&Touche (4. 12.) sme o zásobníkoch diskutovali, lebo boli súčasťou našej prvej záväznej ponuky. Boli sme požiadaní, aby sme túto časť ponuky obšírnejšie vysvetlili a zlepšili. Písomnú výzvu na zlepšenie ceny a transakčnej dokumentácie máme k dispozícii, takže my verejnosť nezavádzame. Zdôrazňujem, nie je v nej ani slovo o tom, že zásobníky nemôžu byť v ponuke. Môžeme ju dať k dispozícii médiám. Chcem však dodať, že hoci sme mali transakčnú dokumentáciu (vyšpecifikovanie práv štátu a Slovnaftu pri riadení Transpetrolu) zlepšiť, už na spomínanom stretnutí nám privatizačný poradca povedal, že naša je v porovnaní s Yukosom lepšia. No my sme ju naozaj ešte zlepšili, a tak nechápeme, že Yukos bol vo všetkých kritériách lepší.

Ak v písomnom podklade nie je o zásobníkoch zmienka, prečo ste ešte aj túto časť zlepšovali?

- Zo strany poradcu sme dostali informáciu, že niektorí členovia komisie majú výhrady k ponúkaným skladovacím terminálom, lebo sa domnievajú, že štát ešte bude musieť obrovské prostriedky investovať na to, aby vyhovovali environmentálnym, bezpečnostným a ďalším požiadavkám na skladovanie ropy a ropných produktov. Preto sme v doplnenej ponuke nielen podali k zásobníkom podrobné vysvetlenie, ale navyše prevzali na seba aj nový záväzok. Konkrétne sme sa zaviazali, že akékoľvek požadované úpravy, ktoré budú vyplývať z toho, aby zásobníky vyhovovali všetkým technickým normám, bude financovať Slovnaft.

Na základe čoho ste zásobníky ocenili? Pýtam sa preto, lebo vraj Slovnaft by bol rád, keby sa ich zbavil aj za symbolickú korunu.

- Takéto zásobníky sa zvyčajne ohodnocujú tak, že sa berie do úvahy, koľko by stálo ich vybudovanie. Investície na výstavbu nových skladovacích terminálov by sa pohybovali okolo 2 mld. Sk. Zostatková hodnota našich zásobníkov je približne 1 mld. Sk. Preto sme povedali, že hodnota nášho vkladu je minimálne 20 mil. USD, teda 1 mld. Sk. To znamená, že hodnota je konzervatívne podhodnotená. Opakujem - nehovoriac už o tom, že sme na svoje plecia ochotní prevziať garanciu za zrealizovanie potrebných opatrení tak, aby vyhovovali všetkým požadovaným technickým normám. Ak niekto ohodnotenie zásobníkov spochybňuje, dá sa predsa preveriť treťou organizáciou.

Zástupcovia privatizačnej komisie však tvrdia, že už z podmienok tendra muselo byť jasné, že záujem je len o hotovosť v dolároch. Nedošlo teda k nejakému informačnému šumu?

- My sme podľa zásad tendra mali možnosť komunikovať len s poradcom vlády. Pred predložením prvej záväznej ponuky sme písomne dostali pozvanie na stretnutie s členmi komisie a s ministrom hospodárstva Ľ. Harachom. Na toto stretnutie boli pozvaní všetci šiesti (vrátane Slovnaftu) potenciálni investori. Diskutovať sa mali viaceré otázky okolo privatizácie Transpetrolu. Keď sme prišli na stretnutie, oznámili nám, že sa nekoná pre pracovnú zaneprázdnenosť ministra a členov komisie. Neskoršie nám písomne oznámili termín náhradného stretnutia. Ani to sa však nikdy neuskutočnilo.

Takže vy ste s komisiou ako celkom nikdy nerokovali?

- Pred podaním doplnenej záväznej ponuky sme požiadali poradcu vlády pre privatizáciu, aby nám zabezpečil stretnutie s komisiou. No opäť nám poradca tlmočil, že žiadny jej člen sa na stretnutí nezúčastní, lebo sú pracovne zaneprázdnení. A tak sme nemali možnosť byť členmi komisie priamo informovaní, že ponuka Slovnaftu je neakceptovateľná alebo, že ich námietky voči našej ponuke sú také a také.

Keď už je reč o skladovacích termináloch, šéf príslušnej sekcie MH SR O. Studenec nám potvrdil, že problém nie je v skladovacích priestoroch. Tých je vraj dostatok a keby aj neboli, tak je lepšie prenajať si skladovacie kapacity v zahraničí.

- Prekvapuje ma takýto názor vysokého štátneho úradníka. Ja viem, že teraz je skladovacia kapacita strategických zásob ropy a ropných produktov približne na 30 dní. Keby bola väčšia kapacita, neuvažovalo by sa o vybudovaní nových kapacít na východnom Slovensku. O. Studenec by mal o tom vedieť.

Keďže ďalšiu z ciest ako vyriešiť problém vytvorenia 90-dňových zásob ropy a ropných výrobkov predstavuje možnosť prenajať si ich v zahraničí, aká by bola asi cena za prenájom?

- V tomto momente podrobné informácie nemáme. Ale musíme si uvedomiť, že ak ich majiteľ bude prenajímať komukoľvek - či štátu alebo nejakému podnikateľskému subjektu - je štandard, že do ceny si započíta aj náklady na ich vybudovanie, tzv. odpisy. Musí byť predsa jasné, že keď si štát u niekoho skladovanie prenajme, tak ho to bude stáť trhovú cenu. Na ilustráciu uvediem nasledujúci príklad: Ak podnikateľ alebo občan potrebuje pre svoju činnosť auto, buď si ho kúpi za hotovosť, alebo si ho prenajme. V lízingu sú tieto náklady vyššie, lebo prenajímateľ si nechá zaplatiť za to, že splácanie auta je rozložené na dlhšie časové obdobie.

V súvislosti s výsledkami práce privatizačnej komisie sa dostáva do popredia informácia, že Yukos je oveľa silnejšia firma ako Slovnaft. Ten vraj - podľa nemenovaných členov komisie - nemá žiadnu hodnotu. Čo vy na to?

- Férová hodnota Slovnaftu, ktorá bola vyrátaná pri vstupe zahraničného investora, predstavuje 1800 Sk za akciu, čo je asi 36 mld. Sk. Na margo pochybností treba tiež uviesť, že Slovnaft má mimoriadne nízku zadlženosť, na úrovni 12 %. To znamená, že kapacita na financovanie je dostatočná. Navyše, nedávno Slovnaft uzavrel syndikovaný úver vo výške 165 mil. USD, takže ako niekto môže spochybňovať schopnosť Slovnaftu niečo kúpiť?

Yukos viackrát zdôraznil, že chce rozšíriť kapacitu ropovodov, ktoré prevádzkuje Transpetrol. Plánuje ropu dodávať do Chorvátska aj do Nemecka. Je v tomto lepší ako Slovnaft?

- Yukos to môže urobiť len vtedy, ak sa zrealizujú príslušné technické úpravy na Adrii a otočí sa smer čerpania ropy. Tá potečie nie z adriatického pobrežia do Maďarska a na Slovensko, ale naopak. S týmito plánmi však musí súhlasiť majiteľ ropovodu v Maďarsku. Ešte zložitejšia je situácia s dodávkami ropy do Nemecka. Ropovod do Ingolstadtu by musel byť tiež reverzovaný, čo by bolo veľmi zložité, lebo Česká rafinérska z kvalitatívneho hľadiska potrebuje dopravovať ropu z Ingolstadtu do Kralup. No predpoklady na rozšírenie kapacít má také isté Slovnaft ako Yukos. Veľmi dôležitý je však ešte jeden aspekt. Družba ide cez Ukrajinu, kde sa rozdeľuje. Jedna vetva ide do Maďarska, tam je kapacita sedem miliónov ton, druhá s kapacitou 20 miliónov ton na Slovensko (v ČR má kapacitu 10 miliónov ton). Na ukrajinskom úseku sa pripája na Družbu nový ropovod Odesa - Brody, ktorý umožňuje dopravu ropy z kaspickej oblasti. Vlastník nášho ropovodu má možnosť relatívne krátkym úsekom blokovať tisíckilometrové trasy ropovodov. Aj smerom na Adriu. Slovnaft má obavu, že ak ten, kto má zdroje, získa aj dopravnú cestu, môže si diktovať podmienky. Túto hrozbu si členovia komisie zrejme neuvedomili.

Prečo Slovnaft nevyužíva Adriu?

- Lebo tam sú stále vyššie prepravné tarify ako na Družbe. Ide čiste o obchodnú záležitosť.

Vy ste ako jeden z účastníkov tendra dobehli až do finále. No na začiatku ich bolo takmer 20. Prečo podľa vás toľkí záujemcovia odstúpili? Bol príčinou straty záujmu len neukončený súdny spor s vranovskou firmou, ako sa verejne deklaruje?

- Predpokladali sme, že jednou z tém na rokovaní s komisiou bude práve kauza sporu a predbežného opatrenia. To, že sa rokovanie neuskutočnilo, zrušilo a neuskutočnilo sa ani náhradné, podľa mňa mohlo mať určitý vplyv aj na rozhodnutia ďalších investorov. Hoci na túto otázku by mala skôr odpovedať komisia, chcem zdôrazniť, že Slovnaft v tendri musel zostať v každom prípade, nech by bol vedený akýmkoľvek spôsobom. Je to jeho strategický záujem.

Cena za predaj akcií Transpetrolu mala tvoriť 60 % z rozhodovacích kritérií. Zrejme však tvorila jediné kritérium. Boli by ste dali toľko v hotovosti ako ponúkol Yukos?

- Keby nám boli povedali, že zásobníky nebudú akceptovať, tak naša ponuka v hotovosti by bola rozhodne iná. Predstavenstvo spoločnosti schválilo podstatne vyšší limit.

Slovnaft je presvedčený, že bol lepší nielen v cene, ale aj v ďalších kritériách. V ktorých konkrétne?

- Ako som už spomínal, sme presvedčení, že sme mali lepšiu transakčnú dokumentáciu. Vzhľadom na skutočnosť, že jedným z kritérií bol potenciálny konflikt záujmov, tak by ma tiež veľmi zaujímalo, ako bolo práve toto kritérium vyhodnocované. Slovnaft má totiž rovnaký záujem ako štát maximálne diverzifikovať dodávku ropy. Veď čím je väčšia možnosť diverzifikácie, tým je väčšie konkurenčné prostredie, menšie riziko výpadku dodávok, a tým sú, samozrejme, aj nižšie ceny.

Yukos vás však obvinil, že budete blokovať vyššie využitie ropovodu, lebo by sa ropa dostala k vašim konkurentom.

- To vieme vyvrátiť. Ropa sa cez Adriu dostane do Chorvátska a až na Stredozemné more. Tamojšie rafinérky sú tak vzdialené, že neprichádza do úvahy konflikt záujmov na našom trhu. Dopravovať rafinérske výrobky na vzdialenosť viac ako 400 - 600 km je neefektívne. To znamená, že ktokoľvek bude túto ropu spracovávať v oblasti Stredozemného mora, nebude mať žiadny vplyv na našu konkurenčnú pozíciu. Preto argument, že Slovnaft bude blokovať využitie ropovodu, aby sme si ochránili svoj trh, je absolútne nezmyselný.

Prečo podľa vás návrh privatizačnej komisie neprerokuje porada ekonomických ministrov?

- To neviem, ale zrejme má niekto záujem, aby sa čo najmenej diskutovalo o odporúčaní komisie.

Ak sa vláda SR stotožní s návrhom komisie, bude jej verdikt Slovnaft akceptovať, keďže jeho predstavitelia tvrdia, že boli uvedení do omylu?

- V liste sme navrhli ministerke Márii Machovej, aby zverejnila ponuky Slovnaftu aj Yukosu, ako aj celú dokumentáciu tendra. Nech verejnosť i odborníci posúdia, či skutočne bola ponuka Yukosu lepšia. Prípadne, nech obe ponuky posúdi nejaký nezávislý orgán. Ak je komisia presvedčená, že rozhodla dobre a ak je Yukos tiež presvedčený, že má lepšiu ponuku, tak potom nemôže byť žiadny dôvod, aby komisia nepožiadala Yukos a Slovnaft (a my jej súhlas dáme), aby sa zverejnil celý proces. Ak to odmietajú, tak zrejme na to musí byť dôvod. Pritom treba dodať, že sa nepredáva súkromný majetok, ale štátny. Keďže odpoveď nám do včerajška (pondelka obeda neprišla), obrátili sme sa s listom aj na premiéra slovenskej vlády M. Dzurindu.

Zmierite sa s prehrou?

- Podľa nášho názoru komisia urobila závery, ale nezohľadňovala dlhodobé záujmy štátu. To je však úlohou ministrov a vlády ako vrcholového orgánu exekutívy, aby rešpektovali záujmy štátu. Keďže múdra vláda nemôže brať do úvahy len benefity krátkodobé a rozhodovať v hraniciach jedného volebného obdobia, stále verím, že pri svojom verdikte zohľadní dlhodobé prínosy pre túto krajinu. Ale keby sa aj napriek tomu stalo, že vyhrá Yukos, Slovnaft bude zvažovať možnosť opravného prostriedku právnymi formami.

Zdena Rabayová