Túžby biznismenov z USA

Obchodníci volajú po zrušení sankcií uvalených na Irán

Keď nemôžeme (alebo nechceme) my, tak nech nemôžu ani iní. V tomto duchu - slovami zaobalenými do protiteroristických snáh - môžeme vnímať rozhodnutie amerického Kongresu z roku 1996, keď kongresmani prijali zákon o sankciách proti Iránu a Líbyi (ILSA). Hlavným cieľom tohto opatrenia bolo postihovať všetky americké spoločnosti obchodujúce s nepriateľsky nakloneným Iránom a na základe tejto normy mali americkí prezidenti právo pokutovať aj neamerické zahraničné firmy, ktoré pestujú obchodné vzťahy s Teheránom. Doteraz sa to ešte nestalo, že by firmy z tretích krajín boli administratívou USA postihované. A to nie preto, že by s Iránom nepodnikali. Skôr naopak. Napríklad energetické spoločnosti viacerých krajín už dávnejšie prevzali bývalé americké trhy v Iráne a popredné európske krajiny ako Francúzsko či Nemecko usilovne dvoria teheránskym činiteľom. Iní teda aj napriek USA môžu a hlavne chcú.

A nejde len o veľké krajiny. Napríklad Rumunsko má v pláne rozbehnúť s Iránom veľmi lukratívne činnosti. Lebo ide o zisky. O veľké zisky. Irán, strategická krajina na Strednom východe, kontroluje obrovské zásoby ropy a zemného plynu, ktoré sú vitálne pre svetovú ekonomiku. A okrem toho vyše šesťdesiatmiliónový Irán je sľubnou krajinou veľkých štátnych zákaziek a nemožno si nevšimnúť, že tu už nejaký ten rôčik pomaly povieva vietor zmien, fundamentalistické islamské sily strácajú na dôraze, iránska spoločnosť (vysoké percento mladej populácie) sa pod vplyvom informačného veku modernizuje a túži po zmenách, ktorých garantom má byť súčasný proreformný prezident Muhammad Chatámí.

Niet divu, že oficiálna politika USA sa prestáva páčiť samotným Američanom, hlavne reprezentantom domácich obchodných kruhov, ktoré žiadajú Biely dom, aby boli zrušené sankcie uvalené na Irán, ktorý ešte stále figuruje na americkom zozname krajín podporujúcich terorizmus. V pondelok sa v New Yorku konala konferencia o iránsko-amerických vzťahoch, ktorú usporiadala Americko-iránska rada. Na konferencii odzneli argumenty pre a proti uvoľneniu vzťahov s Teheránom, s ktorým majú USA prerušené diplomatické vzťahy od roku 1979 po islamskej revolúcii, ktorá Irán na čele so šíitským ajatolláhom Chomejním premenila na fundamentalistickú islamskú republiku. Toto podujatie je hodnoverným signálom toho, že americkí biznismeni, napríklad aj tí z koncernu Boeing, len s neľúbosťou pozerajú na to, ako im iné krajiny rozoberajú potenciálnu obchodnú korisť. Zaujímavá je pritom skutočnosť, že za zrušenie sankcií proti Iránu loboval aj súčasný americký viceprezident Dick Cheney ešte v čase, keď zastával post prezidenta ropnej servisnej spoločnosti Halliburton. Dnes Cheney ako prvý zástupca amerického prezidenta musí v sebe poprieť obchodníka a zastávať politiku Georgea W. Busha, ktorý tohto roku v lete predĺžil ISLA o ďalších päť rokov.

Po teroristických útokoch na USA v septembri sa však ľady medzi Washingtonom a Teheránom začali roztápať o čosi rýchlejšie, lebo iránsky prezident si v očiach americkej administratívy urobil plusové body, keď sa v sporoch v Afganistane pridal na stranu Spojených štátov. Ale nie dostatočne rýchlo, lebo obidve krajiny naplno zamestnáva spor v krajine tretej, v Izraeli. USA už tradične podporujú židovskú stranu, kým Irán sa tiež nechce vzdať podpory libanonského radikálneho hnutia Hizballáh, pomáhajúcemu Palestínčanom v boji pri vytváraní vlastného štátu. A keďže je palestínsko-izraelský spor momentálne v hlbokej kríze, je nepravdepodobné, že americkí biznismeni túžiaci po zárobkoch v Iráne sa vyslyšaniu svojich prosieb tak rýchlo dočkajú.

Iaromír Novák